Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Môj svet je iba môj. Nie je nikto, kto by prežil to čo ja. Nemám chuť prežívať život a svet niekoho iného...

Môj svet - keď tak nad tým dlho uvažujem – môžem rozdeliť na dve samostatné a pritom neoddeliteľné časti. Časti, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

Prvá časť môjho sveta sa odohráva vo mne. Je to dlhý príbeh, ktorý poznám len ja sám. Šnúra pocitov, spomienok, myšlienok a zážitkov utvára tento svet, aký je.
Druhá, tá viditeľnejšia časť môjho sveta, sa neskladá až tak veľmi z pocitov, ale z udalostí a činov. Tieto udalosti sa odohrávajú každý deň a každý deň je to iné, ale pritom rovnaké. Niekedy sú okolnosti ovplyvnené činmi druhých a niekedy mojimi.
To, čo sa stane vo svete vonkajšom, sa odrazí do sveta vnútorného. Napríklad keď dostanem zlú známku, mám nepríjemný pocit a zároveň nutkanie si ju opraviť, alebo naopak, keď ráno vo vnútornom svete cítim, že chcem byť silnejší a mocnejší, dám si predsavzatie, že budem každý deň posilňovať, a to tiež dodržím.

Od skorej mladosti bol môj svet - ako ten vnútorný, tak aj ten vonkajší - formovaný mojimi najbližšími ľuďmi, najviac asi otcom a mamou, babičkou a dedkom. To od nich som získal základy svojho sveta, keď mi pri rôznych situáciách naznačovali možnú cestu. Boli to oni, ktorí mi nepriamo ukazovali, ako nepriamo vystupovať v kolektíve alebo ako byť sám sebou. Teraz mám 14 rokov a som si vedomý, že sa to všetko trochu zmenilo, o mojom konaní už nerozhoduje len niekto druhý. Do môjho života vstúpil nový prvok - tancovanie.

Tanec ma priťahoval a páčil sa mi už skôr, ale nenapadlo ma, že by som ho začal robiť. Tancujem už tretí rok a neustále ma to baví a určite ešte dlho bude. Predtým sa mi rádoby kamaráti posmievali, že sa venujem tancovaniu, a snažili sa mi tým znepríjemniť môj vnútorný svet, spočiatku mi to vadilo a skutočne sa ich plán daril, avšak, zistil som, že ich posmešky majú menšiu váhu ako to, čo z tanca získavam.

Tanec mi zmenil život od základov, pretože mi do cesty vstúpilo mnoho nových ľudí, chodím na rôzne súťaže, z ktorých mám celú kopu zážitkov, spomienok aj pár medailí. Tanec mi začal utvárať môj vlastný vnútorný aj vonkajší svet zároveň. Vidím okolitý svet z iného uhla pohľadu a svet sa mi zdá lepší, než bol predtým, ako keby som začal žiť iný, nový, pestrejší a zmysluplnejší život. Tancom získavam potrebnú energiu na vytváranie môjho nového a lepšieho ja, teda môjho sveta. Postupne mi dochádza, že bez tancovania, hudby a priateľov-tanečníkov by som to už nebol ja.

To, že zmenou vnútorného sveta myslenia dokážem zmeniť svoj vonkajší svet, mi "docvaklo" len nedávno, na začiatku ôsmej triedy. To som tiež pochopil, že mám určitú zodpovednosť za svoje činy, ktoré sa dotýkajú ako mňa, tak aj môjho blízkeho okolia. Pochopil som tiež, že každý môj čin má svoje dôsledky. A to buď pozitívne, alebo negatívne. Došlo mi, že aby boli dôsledky mojich činov vždy pozitívne, mal by som si obozretnejšie vyberať kamarátov, knihy a iné aktivity, a to ma doviedlo až sem. Keď sa na to tak spätne pozriem, uvedomujem si, čo som musel urobiť, koho opustiť a pri čom poľaviť, aby som sa dostal až do tohto štádia. Niečo mi pripadá, ako keby sa odohralo včera, a niečo akoby som opustil už pred mnohými rokmi. Ale nič neľutujem, pretože sám vidím, ako sa to vyplatilo. Mohol som sa flákať ďalej, ale čo by som z toho mal? Keď to tak pozorujem na našej triede, čo by som bol, keby som nezabojoval? Úprimne, je to zvláštny pocit vidieť, ako sa tamten neučí a prepadá, a tamten zase robí iné problémy.

Každé ráno sa prebudím s dobrým pocitom, s pocitom toho, že pokiaľ dokážem zmeniť svoje myslenie, dokážem zmeniť sám seba. Uvedomujem si, že je to len v mojej moci. To, čo budem chcieť prežívať za päť rokov, začínam tvoriť už dnes.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/zamysleni/muj-svet.html