Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Čo sme my, ľudia, vlastne zač? Podivné stvorenia hyzdiace našu planétu Zem pod neustálym tlakom komandovania vyšších mocí, ktoré prijímame ako slastné dotyky anjelov, hoci sa nám vysmieva do tváre samotný diabol pekiel? Sme len bábky jednej veľkej hry, v ktorej nie sú dôležité hlavné úlohy, ani tie vedľajšie?

Nie, hlavný údel tu majú podivní aktéri, ktorí nie sú ani vidieť. Mnohým táto ich existencia pripadá ako absurdná a nemožná, ale napriek tomu o nich vieme dnes a denne a prijímame ich s neskonalou ochotou, s otvorenými náručami a berieme ich ako samozrejmosť.

To, čo naša planéta budovala stovky rokov, je v priebehu pár okamihov zmetené z povrchu zemského a zabudnuté v nejakom nepatričnom a úplne zbytočnom predmete, ktorý skončí kdesi v skrini. Baseballová raketa, koník na kolieskach? Na čo? Čoskoro sa rozbije, ošúcha alebo vyhodí! Avšak keď ich vidíme, musíme ich mať. Nebolo by preto lepšie ich ignorovať, aby sa všetko zmenilo k lepšiemu? Ťažko, naša chamtivosť nás sýti ako spaľujúci ťažký jed ľstivého hada.

Ako už hovorí najväčšie umenie klamania a ľstivosti, ekonómia, naša zem sa uberá tým smerom, po čom je dopyt. Pokiaľ klesne dopyt, klesne aj ponuka, teda čoskoro aj zanikne to, čo nechceme. Bohužiaľ však chceme čím ďalej tým viac toho, čo škodí našej planéte, namiesto toho, čo by jej pravdepodobne pomohlo.

A som ja snáď iný? Ja? Nie, som jednoduchý obyčajný konzument ako každý iný, čo nič nerobí a iba ukladá nádej na tieto riadky. Dobre si je vedomý, že mnohí sa k nim asi nedostanú a že budú určite ignorované, ale predsa aj to málo, čo si to prečíta, ak bude nejaké, to vo mne vzbudí nádej, že to všetko nebolo úplne nadarmo, že to malo nejaký vyšší účel, nejaký zmysel, ktorý by si zaslúžil zapamätať a snáď aj presadiť. Bohužiaľ, niečo také je asi rovnako možné ako to, že ľudia konečne začnú opäť premýšľať nad každou vecou, ako tomu bolo predtým.

Dnes ľudia nepremýšľajú. Chcú vidieť iba výsledky, a keď nie kladné, tak aspoň uspokojivé. Pokiaľ niečo stojí námahu a úsilie v ich voľnom čase, určite sa k tomu obráti chrbtom, pretože niečo také sa ich údajne netýka. Je to sladko naivné, ale nič sa s tým nedá robiť.

Namiesto toho všetku svoju energiu a vôľu udajú smerom k zábave, čo si vyberá svoju daň na obyčajných rastlinách či našom samotnom živote. Mnohí nadávajú na veľmoci, avšak hlavným aktérom sú ľudia, nie krajiny. Tí, čo stoja na čele, diktujú, ako sa bude žiť a čo je pre to povinnosťou urobiť. Preto mnohí zaslepení patriotizmom robia to, načo by normálne nepomysleli.

Faktorov je však viac. Naivita, patriotizmus, fanatizmus, čistá zaslepenosť z falošnej krásy, chamtivosť, jednoduchá výzva či snaha sa ľahko priživiť. To sú jedny z mála motívov obyčajného človeka, čo sa týmito krokmi stáva obyčajným konzumentom v našej spoločnosti.

Naša spoločnosť takýchto ľudí vyžaduje, ba priamo ich vyzdvihuje z jednoduchého dôvodu. Nerozmýšľajú a všetko, čo dostanú povedané, pokladajú za samozrejmosť a prostý fakt taký, aký je. Sú stádom, ktorého tvoria v dnešnej dobe nie stovky, nie tisíce, ale milióny.

Jeden človek neovládne svet jednoduchým textom, dokáže ním pohnúť, avšak nie na dlho. Všetko raz ustane a vráti sa do svojich zabehnutých koľají. Tak ako básnik zloží báseň, čo vyvolá záujem, až po rokoch sa ukáže, či bol oprávnený, alebo nie. Rovnako tak je to aj s rečníkom a obyčajným pisateľom.

Ak si niekto dobrovoľne spomenie, určite niečo znamená a môže urobiť zmenu.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/zamysleni/lide.html