Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Každého dozaista zamrazí len pri prečítaní samotného nadpisu. Pravdepodobne sa vám vybaví stroj smrti a skazy, ktorý je spätý s francúzskou revolúciou ako brat a sestra. Vraždiaca gilotína požierajúca svoje deti, nenásytná a večne hladná. Prečo vlastne došlo k revolúcii? Dala sa snáď očakávať?

Francúzsko ako každý iný štát v Európe bolo rozdelené na tri stavy: panovníka, šľachtu a duchovenstvo. Tieto stavy sa mali v podstate dobre na rozdiel od chudobného ľudu, ktorý musel obrábať svoje polia a odvádzať z nich podstatnú časť svojim pánom. Napriek tomu bolo Francúzsko prvé, kto zatúžil po demokracii. Stala sa odvážnym priekopníkom a krôčik po krôčiku sa približovala k slobode. Prispel k tomu snáď rozhadzovačný kráľ? Nedbal príliš o svojich poddaných? Kráľ Ľudovít XVI. sa ničím nelíšil od svojich predkov Bourbonovcov, a napriek tomu skončil zapudený svojim ľuďom a odsúdený na potupný proces, kde sa dočkal odsúdenia smrti v objatí gilotíny. Mohol tomu nejako zabrániť? Alebo to bol nezvratný osud vedúci k slobode? Ľud mu vyčítal jeho krutosť, ale bol naozaj krutý? Keby to tak bolo, mohol zasiahnuť rukou tyrana v okamihu, keď ľud zvrhol Bastilu. Neurobil tak. Snažil sa zo všetkých síl zachrániť rozpadajúce kráľovstvo.

Lenže ľudia si začali uvedomovať majetkové rozdiely a nespravodlivosť v spoločnosti. Kráľ sa stal zajatcom vo svojej krajine. Rovnako, ako sa ľud nemohol zmieriť s útlakom, on sa nedokázal zmieriť so svojou obmedzenou mocou. Chcel zachrániť umierajúce práva šľachty a duchovenstva. Snáď to bol posledný klinec do rakvy. Ľud prestal uctievať kráľa a bezhlavo mu slúžiť. Chcel byť voľný, tento pocit bol silnejší ako úcta k panovníkovi ak starým časom. Kráľ sa stal zajatcom vo vlastnom zámku. Hoci mal v rukách právo veta, rozhodujúce postavenie malo Národné zhromaždenie - hlas ľudu.

Vznikali prvé kluby (jakobíni, girondisti...), kde sa voľne diskutovalo, padali prvé názory. Noviny písali popudzujúce články proti monarchii. Môžeme povedať, že revolúcia mohla vzniknúť len preto, že boli ľudia hladní, prosili kráľa o chlieb? Snáď pochodom chudobných žien ku kráľovi? Alebo útekom kráľa do cudziny? Zradil kráľ a zapudil tým svoj národ? Alebo ľudia zistili, že v dave je sila a kráľ nie je boh a nie je všemohúci? Pohltila ich sila moci. Snáď podľahli davovému šialenstvu? Prvé popravy ich ohromili. Snáď chceli viac krvi. Gilotína si brala svoju daň. Najprv pohltila kráľa a jeho rodinu. Potom blízkych panovníka, šľachtu, lenže nezastavila sa pred ničím. Začala požierať aj svojich hrdinov, ktorí bojovali za slobodu. Túžba po moci bola silnejšia.

Prví padli svojmu osudu girondisti - umiernení. Padli, pretože verili v kráľa a chceli s ním spoločnú vládu. Alebo len boli príliš slabí a nemali toľko vplyvu? Gilotína bola nenásytná, neriešila otázku bohatstva, požierala svoje obete tak, ako jej boli posielané, neriešila otázku viny a neviny. Vraždila neúprosne. S priebehom revolúcie požierala čoraz viac ľudí. Veľa z nich sa ničím ani neprevinilo, dôvody na popravu boli smiešne. Príkladom môže byť Jean Julien - jeho previnenie bolo značné, zakričať v čase revolúcie "Vive le Roy" (Nech žije kráľ), to bol zločin volajúci o trest; ako inak ako gilotína. Ale čo istý Froncois Bertrand, ktorý padol gilotine pod nôž len preto, že bol obvinený, že vlastencom podal skazené víno.

Revolúcia si vyberala svoju daň. Zabíjala svojich strojcov, ktorí jej dali život. Pohltila každého, kto sa ocitol na výslní či pri moci, a to napríklad Dantona, Desmoulinsa, Robespierra, pani Rolandovú a ďalších vlastencov. Nezastavila sa pred nikým a pred ničím. Ľud spoznal slobodu a šiel za ňou cez mŕtvoly. Nerozoznal dobro od zla. Išiel za svojim cieľom. Ich viera bola silnejšia, nezdolná. Dosvedčujú tomu vyhrané bitky s Európou, ktorá sa spojila proti Francúzsku. V márnej bitke chceli vyhrať späť monarchiu. Lenže kocky osudu boli už hodené. Čas monarchie padol. Vybral si čas a nikto a nič mu nemohlo zabrániť v rozvoji. Prvé kroky k slobode boli urobené a odtiaľ niet návratu. Vďaka týmto prvým krôčikom vyzerá dnešný svet takto. Človek by mal obdivovať hrdinov, ktorí sa zaslúžili o slobodu národov. Vyjadriť úctu obetiam, ktorí padli zbytočne a ničím sa neprevinili.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/zamysleni/francouzska-revoluce.html