Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Fotoaparát je prístroj, ktorý zachytáva okamihy, vracia nás do chvíľ, kedy sme boli šťastní. Občas si prezerám obrázky, na ktorých je moja babička. Fotky sú čiernobiele a zašlé, málokto by nedostal chuť vziať celú škatuľu a odniesť všetky do smetiaka, zbytočne predsa zaberajú miesto... Ale pre moju babičku to nie je len preplnená škatuľa nekvalitných fotiek, je to spomienka na jej detstvo, na miesta a ľudí, ktoré mala tak rada a ktoré už neuvidí.

Je vôbec možné, že babička bola niekedy dieťa? Že sa smiala a s odporom chodila do školy?
Veci, ktoré sú pre mňa samozrejmé, sú pre ňu len bolestnou spomienkou. Mám ešte len 14 rokov, ale tá doba od chvíle, čo som bola malé bábätko, mi pripadá skoro nekonečná! Ale čo potom babičke? Za svojich 62 rokov určite pocítila bolesť, strach, bezmocnosť, lásku, smiech aj radosť... a niektoré tieto okamihy zachytávajú práve fotky. Bezmocne plače na čiernobielej fotografii, kde ju jej mamička navlieka do blankytných šiat. Trasie sa od strachu na fotke, keď ju chytajú rohatí čerti v strašidelných maskách. Radostne sa smeje, keď drží v náručí svoju novú bábiku. Má oči plné lásky vo chvíli, keď v snehobielych svadobných šatách stojí v objatí s mojím dedkom.

Niekedy si hovorím - a úprimne ma to desí - ak tiež niekedy budem stará, moje deti sa budú pozerať na moje svadobné fotky a budú sa pri tom smiať. Ak ma tiež budú bolieť kolená, chrbát a budem sa sťažovať na pribúdajúce vrásky. Budem tiež matkou, babičkou a manželkou!?

Moja babička je neuveriteľná žena, nikdy ju neprestanem ctiť za jej každodenný vľúdny úsmev, za jej múdrosť a trpezlivosť, s ktorou vychovávala môjho otecka. Čas okolo nás plynie rýchlosťou blesku, ľudia starnú, umierajú a niekde sa rodí zase niekto nový, ale na svoju babičku – na tú nikdy nezabudnem. A táto krabica fotiek mi ju bude navždy pripomínať!

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/zamysleni/fotka-jako-brana-do-minulosti.html