Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Len čo otvorím ústa, hneď sa na mňa zlieta kŕdeľ mrchožrútov, ktorí čakajú, kedy sa podvolím ich útlaku, aby konečne mohli roztrhať zvyšok mojej duše na čiary snov, ktoré sa nikdy nesplnia.

Nie je nádej. Nie je východisko. Už som len obyčajné dievča, čo píše svoj príbeh, ktorý si nikto neprečíta. Čakajúc na niekoho, kto tú bojovníčku vo vnútri ma prebudí, dá jej silu a odvahu, aby sa nebála hovoriť svoje názory. Teraz môžem len svoje slová, ktoré šepkám do tmy, písať na papier. Ani neviem, čo budem robiť, keď toto všetko skončí.

Viem, že budem čakať na prah budúcnosti, prekročím ho, len čo ho uvidím, ale čo potom?
Bojím sa budúcnosti viac ako nástrah, čo ma obklopujú každý deň. Až zatvorím dvierka minulosti, stratím priateľov, záľuby, detstvo. Koľaje na stanici sa začnú pohupovať, ja nastúpim do vlaku. Možno zamávam, možno nie. Ktovie. Snáď mi kvapne slza zo spomienok, ktoré budem zadržiavať v sebe. Ale až vo vlaku tá posledná kvapka šťastia a smútku dopadne na zem, už nebude cesty späť. Dvere sa za mnou zavrú, znehybnia mi tvár. Chytím sa ruky človeka, ktorého nepoznám a nemilujem. Ten pocit samoty ma poženie k nahovorenej láske, ktorej neuverím ani ja. A potom splodím niečo, čoho som sa zariekla už ako dieťa. Malé dievčatko bez otca so zdrvenou matkou, ktorou budem ja...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/zamysleni/budoucnost-2.html