Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Bolesť, ktorú cítim, nemôžem slovami popísať. To nejde. Je to rovnaké, ako keď človek umiera a v tej chvíli by dal čokoľvek za to, aby mohol zmeniť všetky zlé veci, čo v živote urobil. Zažila som to u niekoho, kto mi bol veľmi blízky... tie neopísateľne smutné posledné chvíle. Ale už je neskoro, pretože všetci máme svoj čas spočítaný na sekundu presne. A preto nás rodičia učia, že máme vždy hovoriť pravdu a správať sa tak, aby sme to nikdy neľutovali, pretože potom je neskoro niečo napraviť.

Niečo vo mne o polnoci z 21. na 22. mája umrelo – a to, čo umrie, už vzkriesiť nejde. Človek by sa nemal rúhať a hovoriť, že chce umrieť, ale v živote nastanú chvíle, keď si naozaj umrieť praje... A slabí jedinci to dokonajú, len silní prežijú, avšak musia sa naučiť žiť s poznamenanou dušou. A tak si stále hovorím, čo je lepšie a či stojí za to žiť. Viem, že odpoveď je áno. Stojí za to žiť!

Neviem, či som tá slabšia, alebo tá silnejšia, ale viem, že som jedna z tých, čo verili v krásny život, lásku, spravodlivosť, dôveru, ale zažila zatiaľ len špinu, nespravodlivosť a nedôveru. A tak sa pýtam, cíti sa niekto rovnako ako ja?

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/zamysleni/bolest.html