Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Už dávnejšie som premýšľala nad tým, prečo som "nemala" a nemám žiadneho chlapca... Trochu to nechápem. Možno je to kvôli tomu, čo sa vtedy stalo.
Bolo to vtedy, keď som išla sama večer tmavou uličkou? Alebo vtedy, ako mi ublížili?
Nehodlám hádzať chybu na niekoho iného, ale do mňa sa to vsiaklo rovnako ako špinavá huba do voňavej predložky pri vani v našej kúpeľni. Zanechalo to vo mne bolestné spomienky.

Priala by som si s niekým byť. Dokonca som už aj našla niekoho, kto mi rozumie. Chlapec, u ktorého som si istá, že by mi nebol schopný ublížiť.
Väčšina ľudí neverí na lásku na prvý pohľad. A to ani ja.
Keď som ho však videla prvýkrát, bavil sa so svojimi kamarátmi. Nebola to láska, ale hanblivosť, čo mi len ukazovala, že ho musím aspoň pozdraviť. Ďalej sme sa začali baviť len vďaka mojim kamarátkam, ktoré sa bavili zase s jeho kamarátmi. Bolo to celkom zamotané. Veľmi som toho nenahovorila, pretože som sa s červenými lícami od hanblivosti bála povedať akékoľvek slovo, ktoré malo vo vete písmenko R. Jemu to ale prišlo roztomilé. Časom som s ním úplne normálne komunikovala. Ubehlo päť dní a každý zase šiel svojou cestou. Ešte než odchádzal, objal ma. Cítila som, ako by to bol môj ochranca.

Vtedy mi došlo, že to, čo sa vtedy stalo, mi nemôže nijako zabrániť v tom, aby som venovala svoje srdce niekomu, koho budem mať rada. Nedávam slovo "milujem" nadarmo a len tak ho nehovorím, avšak teraz by som to aj riskla. Iba päť dní mi stačilo na to, aby som naňho spomínala každý deň. Snívam?

Nikdy som láske nevenovala veľkú pozornosť. Niektorí mi hovorili, že nie som vyspelá. Keď sa objavil nejaký nápadník, hneď som ho odkopla bez toho, aby som sa pokúsila ho nejako spoznať. A že ich už bolo.
Keď sa potom obzriem späť, uvedomím si, koľko chalanov o mňa malo záujem, a teraz, keď by som konečne niekoho chcela, zisťujem, že už ma nikto nechce. Ach ach, aká zúfalá situácia...

Čakám a čakám. A to len naňho. Neviem, čo ma k nemu tak ťahá? Čo je na ňom také zvláštne? Asi len to, že ma dokázal pochopiť, rozosmiať a predovšetkým ma bral takú, aká som.

Nikdy som o láske nepremýšľala, nepísala o nej do môjho denníka a už vôbec som po nej netúžila. Všetko sa to zmenilo. Nakoniec som dospela? Neviem, kedy príde znova. Neviem, ako spoznám, že prišla a ani neviem, ako láska vyzerá. Láska je nepochopiteľná. Som si však istá, že keď budem pripravená, tak sa mi ukáže v plnej svojej kráse.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/vypravovani/jak-pochopit-lasku.html