Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Čas, keď som mal múzu nepredstaviteľnej krásy priamo pred očami, je už dávno preč, a ja som si bol takmer istý faktom, že čo na očiach nie je, to z mysle zíde. Bohužiaľ je to už nejaká doba a ja si krásu svojej múzy stále pripomínam v spomienkach, a to tak často, že sa dá povedať, že sa stala vodou môjho dňa, životom pre moje telo a energiou pre moju dušu. Neviem, aký by bol život bez spomienok, ktoré mi jej prítomnosť do života vniesla. Netrúfam si ani súdiť, či by bol lepší alebo horší, len viem, že ona je mojou motiváciou pre veci, ktoré som neurobil. Je tým nutkaním, ktoré vás ženie ďalej, ale ktorého sa bojíte do takej miery, že vás drží na mieste a vy ste len socha, naťahujúca svoje srdce za niekým, kto si vás len prehliada a stojí na dosah. Počujete, ako rozpráva, cítite jej vôňu, prežívate jej úsmev a šťastie, ale nič nedáte najavo, pretože strach z jej dokonalosti je taký silný.

A ja som veril, že láska človeka nepriamo ovplyvniť nemôže. Potom, keď som si uvedoml, že sa smejem rovnakému humoru, pozerám rovnaké filmy ako ona a veci, ktoré by som predtým neobdivoval, sa stali neuveriteľnými a dychberúcimi, mi došlo, ako veľmi človeka ovplyvní. To všetko človeku prinesie láska. Hlboká láska vám môže zmeniť život tak, že prestanete byť sami sebou. V jednej chvíli sa stanete dokonalou bytosťou, ktorú vidíte vo svojom milovanom. Už žiadne unikanie. Ste tým, čo považujete za bezchybné a vy sa tej chvíli premeníte z neobrúseného kusu kameňa na opracovaný drahokam nevyčísliteľnej hodnoty, a to len preto, že nie ste sami sebou.
Časom som si začal uvedomovať fakt, že môj drahokam má pukliny a na povrch sa derie opäť ten starý neopracovaný kameň, ktorý doposiaľ v živote nenašiel meno. A s týmito puklinami sa na svetlo dostáva aj otázka. Skutočne sa tak veľmi nemáme radi, že sa milujeme len vo chvíľach, keď nie sme sami sebou? Vo chvíľach, keď sa schovávame za cudziu identitu a keď sa snažíme žiť v niekom, kým nie sme? Je teda láska len zrkadlo, ktoré nám ukazuje odraz toho, kým skutočne nie sme, s tým, že sme za tento odraz šťastní, pretože kto by miloval človeka, o kom už predsa všetko vie.
Myslím si však, že tento pohľad nie je celkom správny. Pretože potom vyvstávajú otázky typu: Ale ak som skutočne len bezcenný kameň, tak čo vo mne vidí moja polovička? Vidí vo mne rovnaký drahokam, ktorý vidím ja v ňom, vidí aj tú možnosť schovať sa zaň a milovať ho tak, ako ja ten jeho.
Z toho je možné vyvodiť dva závery. Prvým je, že láska drží človeka v nepredstaviteľnom klamstve, núti ho strácať seba samého. Druhým je, že láska odhaľuje skutočnú podstatu, ktorú sami v sebe nie sme schopní vidieť, ale ostatní sú ochotní nám ju pomôcť nájsť v drobnostiach, o ktorých ani nevieme, že máme.

Myslím si, že každý človek sa stáva v správnych rukách dokonalo opracovaným drahokamom a nezáleží na tom, ako sami seba vidíme, pretože láska nie je klam, v klame sa udržujeme my. To preto, že si neradi dopriavame pocit úplnosti a pokoja. Nebyť lásky, ktorú som zažil, doteraz by som nevedel, kým skutočne som a čo si na sebe mám vážiť. Došlo mi, že keby sme v sebe vedeli vidieť aj to, čo v nás vidia len ostatní, ktorí si nás vážia a milujú, náš život by bol predsa len o kúsok ľahší.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/zamysleni/a-ze-ma-laska-vyznam.html