Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Každý rok, deň, hodina, minúta nášho života... ubehnú a už sa nikdy nevrátia. Život sa mení s každým okamihom. Čo bolo včera, to je dnes už minulosťou. Život je zmena. A ja sa mením s ním...

Malé roztomilé dievčatko s dvomi vrkôčikmi, čo túžilo byť princeznou v prekrásnom zámku, je dávno v nenávratne. Dnes už viem, že život je o niečom inom a princezné sú len v rozprávkach.

Odrazu sa predo mnou otvárajú dvere k mojej budúcnosti a ja stojím na ich prahu. Lenže... Keď nimi prejdem, ktorou z ciest by som sa mala vydať? Je ťažké si zvoliť jednu jedinú, keď viem, že to rozhodnutie nezvratne ovplyvní celý môj ďalší život. Áno, z rozprávok už som vyrástla, ale predsa si ešte stále nepripadám natoľko dospelá, aby som s ľahkou hlavou rozhodovala o svojej budúcnosti. Bohužiaľ, iná možnosť nie je, musím si vybrať, akým smerom sa chcem uberať.

Priznám sa, že ma to trochu desí. Pred pár rokmi som verila tomu, že sa vydám za princa, ktorý ma vyslobodí zo spárov zlého draka, pretože v knižkách, čo mi čítala mama pred spaním, to tak predsa fungovalo. Dnes sa nad tou detskou naivitou musím už len pousmiať. Zmenila som sa, získala skúsenosti, vyrástla... Ale situácia, v ktorej sa ocitám teraz, mi toto pripomenula. Je to podobné. Tiež si teraz môžem myslieť, že niečo chcem, niekam smerujem, niečo by som chcela v živote dosiahnuť. Lenže za päť, desať rokov? Možno sa svojim dnešným predstavám budem zase len smiať. Tentokrát je to ale zložitejšie, pretože si musím vybrať. A je toľko možností... Baví ma toľko vecí... Milujem fotenie, módu, cudzie jazyky... Na druhej strane ma láka len tak sa zbaliť a vyraziť s batohom na chrbte pomáhať do krajín tretieho sveta, pretože to má predsa väčší zmysel než nablýskané obálky módnych časopisov. Ako si mám zvoliť jednu vec, jeden smer? Čo ak si vyberiem a ukáže sa to ako nesprávna voľba? Čo keď ma ďalšie roky života zmenia natoľko, že zistím, že nechcem ani fotiť kolekcie svetových návrhárov, ani holými rukami stavať školy pre deti v Afrike? Žeby to boli zase len detské dny, rovnako ako tí udatní princovia na bielych koňoch a rozkošné princezné so zlatou korunkou? Toľko otázok a nikto, kto by mi na ne odpovedal. Je to len na mne, v mojich vlastných rukách. Už proste nie som dieťa, hoci sa tak občas ešte cítim. Raz som hviezda s vlastným názorom, za ktorým si stojím stoj čo stoj, raz mamičkine dievčatko, ktoré sa uteká schúliť do jej náručia, keď jej svet uštedrí ranu. Lenže toto za mňa mama nevyrieši, je to môj život, moje rozhodnutie, len ja s ním môžem naložiť. Som skrátka dosť stará nato, aby som sa vedela slobodne rozhodovať. Aspoň by to tak malo byť. Ale tie obavy, tie obavy... Trpia nimi aj ostatní? Alebo som jediná stratená mladá baba, ktorú desí tá veľká zmena, ktorá ju čaká? Veď moji rovesníci pôsobia tak bezstarostne, akoby sa ich to netýkalo, akoby nezvierali v rukách kľúč ku svojej budúcnosti, ktorý musia použiť už za pár prchavých okamihov. Ale to asi platí aj o mne...

Navonok som asi rovnako bezstarostná a v pohode ako všetci okolo. Priznať, že mnou zametá strach z toho, čo bude ďalej, by predsa bola slabosť. A ja nie som slaboch, nie?! Takže každý deň nasadzujem masku, za ktorú všetky svoje starosti ukryjem. Škoda len, že sa nemôžem niekam ukryť aj ja. Schovať sa rovnako ako vtedy, keď som v nadýchaných šatočkách sedela v skrini a čakala, kým si po mňa príde rytier v žiarivej zbroji. Ale toto nie je rozprávkový príbeh. Toto je naozajstný život. A život je zmena. A ja sa jednoducho musím rozhodnúť, aká tá zmena bude pre mňa. Mať tak ešte o niečo viac času! Ale čas nekompromisne beží ďalej...

Rok, deň, hodina, minúta... ubehnú a už sa nikdy nevrátia. A mne nezostáva iné, než sa tým zmenám pozrieť do tváre.
Tak prajem sebe aj všetkým v rovnakej situácii veľa šťastia. Pretože áno, je to na nás, ale šťastie... šťastie sa ešte rozhodne bude hodiť!

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/zmena-je-zivot.html