Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Každý z nás sa porovnáva, či už vedome alebo napríklad z donútenia. Porovnávanie ako také nie je zlá vec, ba naopak, môže to byť motivácia podať čo najlepší výkon. Odmalička sme nútení byť rýchlejší, múdrejší a presnejší ako všetci ostatní. Sociálny tlak na perfekcionizmus nebol nikdy väčší. Dnes otvoríte akúkoľvek sociálnu sieť a vidíte tie úžasné športové výkony, perfektné postavy, mohutné svaly a najlepšie fyzičky. Toto už vám určite niekto niekedy povedal, ale pravda sa skrýva niekde inde.

Ľudia na sociálnych sieťach majú veľa času vytvoriť tú perfektnú snímku s najlepšou postavou, nespočet pokusov zabehnúť ten najlepší čas, napumpovať svaly a zaistiť pekné osvetlenie. Tieto osobnosti (až na výnimky) nemusia a najskôr tiež nevyzerajú ani zďaleka tak dobre ako práve na sieťach.

Aj keby áno, prečo by vás to malo zaujímať. Prečo by vás malo zaujímať, za koľko minút ubehol niekto maratón, koľko kilogramov zdvihol nejaký kulturista alebo ako vysekané brucho má akési dievča na sieťach. Samozrejme ale môžu pôsobiť ako cieľ, motivácia a povzbudenie.

Smutné je, že väčšina z nás takto nepremýšľa. Pre väčšinu to sú len dôvody, prečo pochybovať o sebe samom, palivo na depresie a pocit menejcennosti. Porovnávajú sa s ľuďmi, ktorí za niečo bojovali roky a zverejnili výsledok.

"Ľudí nezaujíma cesta, ale cieľ."

Porovnávanie s ostatnými. Porovnávanie s tými najlepšími, najhoršími, s inými. Pri skúškach na stredné školy ste nútení byť lepší ako zvyšok, v zamestnaní podávať vyššie výkony ako kolegovia. Je to všade. Pritom každý na niekoho zabúda. Na niekoho, na kom mu záleží zo všetkého najviac. Na seba.

Povedzte mi, kedy ste si naposledy určili cieľ podľa seba, nie podľa cieľov ostatných? Kedy ste si večer pred spaním povedali: "Som lepší, ako som bol včera?" Zamyslite sa.

V tomto čase je to vzácnosť, pritom tá najférovejšia. Nikto si neuvedomuje, čo za tým obrázkom stopiek s časom stálo. Čo stálo za tou fotkou bicepsu alebo vysekaného brucha, čo všetko preto museli urobiť. Nevie, aký mali kapitál. Nemyslím nutne finančný. Mám na mysli aj ten rodinný, lokačný alebo vzťahový. Väčšina vidí len výsledok – fotku. Už len málokto sa dá námahu zistiť, koľko práce za tým stálo. Tie hodiny tréningu, tisíce zdvihnutých kilogramov, neznesiteľná diéta.

Potom sa stáva, že máme pocit, že sme niečo menej ako tí druhí, horší ako ostatní, že toho robíme málo. Mozgy sa nám zaplavujú predstavami, ako by to malo vo výsledku vyzerať, podľa ostatných. To je ten okamih, kedy prichádzate vy.

"Nemárnite čas dosahovaním cieľov druhých. Radšej si nájdite svoju vlastnú definíciu úspechu, a za tou choďte."

Vy predsa najlepšie viete, kde začínate a zamyslíte sa nad tým, kam chcete ísť. Sami najlepšie poznáte svoje schopnosti a zručnosti, v čom ste dobrí a v čom veľmi nevynikáte. Porovnávanie sám seba so sebou je to najférovejšie možné porovnanie, ktoré tu na našej matičke Zemi existuje.

Vyžaduje obrovskú dávku sebakritiky, ktorú málokto v sebe nájde. Musíte na seba byť prísni a pohybovať sa dopredu. Stačí byť každý deň len o štipku lepší ako včera. Všetky vnútorné pochybnosti sa náhle rozplynú, budete si slobodne vyberať svoj vlastný osud, nie sa len márne snažiť o cudzí úspech. Keby ste sa niekedy našli, ako stojíte na mieste a pozeráte do spätného zrkadla, spomeňte si, prečo ste to celé začali. Na začiatku každej cesty musí byť pevne vytýčená ako cieľová destinácia, tak jej štart a priebeh.

Porovnávanie sa s ostatnými nemusí byť vo všetkých prípadoch nanič. Niekedy môže slúžiť na kontrolu, ako na tom ste voči ostatným. Avšak nemal by to byť váš hlavný pohon, skôr niečo ako štartér. Porovnávanie sa s ostatnými vám bude neustále dávať pocit menejcennosti, pretože na svete stále určite bude niekto, kto je lepší, než ste vy.

Porovnávanie sám seba so sebou vám dá pokoj na duši, ohromnú motiváciu a neprelomiteľnú vieru.

"Najpv pozrite na seba, na svoj začiatok, svoju cestu a svoj cieľ. Až potom na výsledky druhých."

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/sam-se-sebou.html