Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

"Najväčším bohatstvom človeka sú ľudské vzťahy." (Exupéry)

Človek od nepamäti žije v spoločenstve, a spoločenstvo ako také vytvára a formuje ľudské vzťahy, či už je to vzťah rodiča a dieťaťa, partnerský vzťah, vzťah medzi rôznymi generáciami, kamarátsky vzťah, vzťah rovnakých alebo opačných pohlaví, vzťah nadriadeného a podriadeného a mnoho ďalších.

Vzťah je niečo nehmotné, niečo, čo sa nedá vynútiť ani kúpiť. Je to vzácna váza, ktorú ťažko získavame, avšak rozbiť sa dá ľahko.

Podľa môjho názoru sú ľudské vzťahy obrazom našej duše. Zrkadlo. Spätná väzba toho, koľko energie a kvality do vzťahu vložíme.

Osoby, ktorých bytie si nevyberáme, sú tie, medzi ktoré sme sa narodili. Vzťah rodičov a dieťaťa. Celkové fungovanie rodiny veľmi pôsobí na výchovu a tým aj na budúcu osobnosť a charakter človeka. Prečo v mnohých rodinách dochádza k sporom a nenávisti? Raz je to potrebné závisť a neprajnosť kvôli dedičstvu, potom nedostatok času, pretože honba za kariérou a peniazmi je niekomu milšia ako stretnutie s príbuznými. Dnešná doba nie je jednoduchá. K túžbe po bohatstve a majetku nás priam núti. Niekedy mám pocit, že takéto správanie vážne prevyšuje radosť z obyčajných vecí. Mali by sme si uvedomiť, čo je pre nás dôležitejšie. Ponúka sa otázka: "Ocení viac chorá babička návštevu a pohladenie vnučky, alebo drahú bonboniéru zaslanú poštou?" Nezabúdajte, že rodinu máte len jednu, v žilách vám predsa koluje rovnaká krv.

Vďaka obyčajným stretnutiam vznikajú nové známosti. Než si k človeku vytvoríme určitý vzťah, musíme ho spoznať. Do vnútra nevidíme, preto je podľa mňa dôležitý prvý dojem. Tvár a jej výraz sú spravidla začiatkom nášho úsudku. Niekedy chyba. Pokiaľ je nám dotyčný človek nesympatický, väčšinou dlho trvá zmeniť názor.
Sympatickí ľudia sa potom môžu stať našimi priateľmi. Aký by mal byť vzťah medzi kamarátmi? Domnievam sa, že by tu nemala chýbať dôvera, úprimnosť a predovšetkým opora. Nie je nad to vedieť, že je možnosť podeliť sa o svoje problémy s kamarátom alebo kamarátkou, vypočuť si rady a prijať pomocnú ruku. Veľkú bolesť spôsobí, ak spriaznená duša vyzlečie masku priateľa a nasadí podrazáka. Asi každý z nás spoznal, že kvôli nevratnej chybe vyjde vybudovanie priateľstva nazmar. Odpustenie? Všetko záleží na okolnostiach. Tu sa ukáže, ako veľmi bolo puto pevné.

Šťastie má ten, do ktorého srdca sa zapichne Amorov šíp. Zrazu sa svet premení na rozprávku a na všetko je hneď ružovejší pohľad. Nie vždy sa podarí zasiahnuť chtíčom srdcia oboch. Naše duše zažívajú skutočné muky, ak druhá osoba neopätuje rovnakú dávku citov. Dvaja zamilovaní však prežívajú jeden z najkrajších vzťahov, aký vôbec existuje, a tým je láska. Čo je láska? Predsa najsilnejší cit, ktorým rozmaznávame seba i partnera. Prečo vôbec lásku vyhľadávame? Myslím, že každý v tele nosíme polovicu srdca, a až keď nájdeme vytúženú druhú polovicu, až potom žijeme naplno. Drobnosti, ktoré na sebe neznášate, niekto iný miluje! To je predsa neuveriteľne hrejivý pocit. Podržať jeden druhého v ťažkých situáciách, dokázať spolu stále o všetkom otvorene hovoriť a milovať sa takí, akí ste. Spoločne ťahať za jeden povraz a stále si dokazovať, ako veľmi ste pre seba nenahraditeľní.

Láska je mocná čarodejnica. Nie všetky partnerské vzťahy však končia sobášom či iným vysnívaným happy-endom. Aj tu sa dá obrátiť na zlú stránku veci. Všetko doteraz až neskutočne príjemné sa môže premeniť na nočnú moru. Čo sa stalo? Mám dojem, že pokiaľ dôjde na nečakané zaľúbenie do niekoho tretieho, hádky kvôli maličkostiam alebo na iné nezhody, na vine je stereotyp. Zovšednenie predtým tak vytúženého človeka. Dochádza k rozchodu. U niekoho môže viesť k úplnému vyprchaniu oného očarenia, niekto si však spomienky a určité väzby na druhého ponesie v kútiku duše po zvyšok života. Naozaj občas platí, že stará láska nikdy nehrdzavie.

Rozsiahle predstavenie, nespočetné množstvo scén, veľa hercov, kostýmov a kulís. Hovorí sa, že život je jedno veľké divadlo. Každý medziľudský vzťah vyžaduje iný scenár. Aj obyčajné minútové stretnutie dvoch ľudí o človeku veľa vypovie. Pusťme tehotnú ženu sadnúť v električke. Veď obyčajná ohľaduplnosť, poďakovanie, úsmev, to všetko nikoho z nás nestojí ani korunu a pritom zušľachťujeme vlastnú povahu. Neberme tých, ktorých máme radi, ako samozrejmosť. Vážme si svojich blízkych a pokúsme sa prijímať ospravedlnenia, keď sa niečo nepodarí, raz možno vy budete prosiť o odpustenie.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/mezilidske-vztahy-2.html