Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Veľa ľudí vrátane mňa má niekedy pocit, že by sme potrebovali stroj času. Nejakú kabínku, do ktorej by sme si sadli, povedali, kam a do akého roku sa chceme dostať a nejakým spôsobom by nás to tam premiestnilo.

Niekedy nás napríklad mrzelo, keď sme niekomu povedali krivé slovo. Alebo sme sa v škole strápnili a všetci spolužiaci nám to stále dookola opakujú. Moja mama bola zase v Amerike a rada by tam šla znovu, aj keby v minulosti. Stalo sa aj to, že v Titanicu zahynulo veľké množstvo ľudí. Tá loď ale nikdy vyplávať nemusela...

V živote bolo, je a bude veľa chvíľ, kedy by sme chceli vrátiť čas späť, aby sme škodu napravili či aby sme lepšie využili čas. "Je to ale správne? Keby to šlo, vážne by sme to využili? Malo by to nejaké následky?" Aj také otázky treba vyložiť na stôl.

Môj názor je ten, že to správne nie je, ani by som to nechcela. Niekto by to použil zle a vymazal by z histórie mňa alebo moju rodinu. Aj ten Titanic bol na niečo. Ľudia sa môžu z chýb iných poučiť.

Čo sa stalo, stalo sa. Nehľaďme na to, čo sme mali urobiť inak, nemá to cenu, žiadny stroj času nie je, sú len spomienky. Pozerajme sa nato, čo robíme práve v tomto okamihu. Robme činy tak, aby sme ich nemuseli neskôr ľutovať. Žime v súčasnosti!

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/kdybych-mela-stroj-casu.html