Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Nie je to prvýkrát, čo premýšľam o tom, aké to bude, až budem vo veku svojej babičky. Keď budem mať sivé vlasy a vráskavú tvár. Keď budem chodiť s pomocou bariel alebo len tak ležať v posteli. Či budem mať manžela, deti a mnoho vnúčat alebo zostanem sama.

Ale už teraz sa môžem pokúsiť predstaviť si, ako by za päťdesiat rokov taký môj jeden deň mohol vyzerať.
Hovorí sa, že starí ľudia málo spia. Asi je to pravda, môj dedo totiž vstáva už o pol šiestej. To si neviem dosť dobre predstaviť, ale možné je všetko. Takže vstanem asi o siedmej. Potom sa najem a pôjdem si napríklad zaplávať alebo si zacvičiť jogu, aby som urobila niečo dobré pre svoje telo a myseľ. Následne sa vrátim domov a pripravím pre seba a možno aj pre svojho manžela obed. Potom, čo si zdriemnem, vyrazím na náš "babský snem" rozobrať najnovšie klebety, vypiť si kávu a zahrať si karty. Navečer sa budem tešiť na svoje vnúčatá, čo mi iste prídu spríjemniť neskoré popoludnie. A večer sa pred zaspaním ešte začítam do peknej knižky.

Ale bude mi stačiť robiť väčšinou tie isté veci každý deň? Nebude ma to za chvíľu nudiť? Nemôžem s istotou povedať či áno alebo nie. Ale teraz mi to pripadá ako hrozne premárnený čas, ktorý by som mohla stráviť niečím príjemnejším, ako napríklad cestovaním, vzdelávaním sa alebo prácou. Veď v dnešnej dobe je toľko pracujúcich dôchodcov, že by som napríklad rozšírila ich rady. Keby som žila vo väčšom meste, mohla by som chodiť do divadla, na výstavy alebo s vnúčatami do cirkusu a do kina. Na dedine by som zase mohla piecť buchty, pestovať na záhradke kvietky a zeleninu, alebo chovať králiky a sliepky. Ale ktovie kam ma osud zavedie a ako si poradím s časom, ktorý budem mať. Teraz si tu síce maľujem ružovú budúcnosť pokojnej staroby s manželom, deťmi a kopou vnúčat, ale ako viem, že nejaké budem mať? Čo keď budem v starobe chorá a opustená? Môžem treba skončiť sama v nejakom domove dôchodcov, kde sa o mňa budú starať ošetrovateľky, pretože sa nebudem môcť hýbať. Nemôžem vedieť, kde sa nakoniec ocitnem.

Ale čo je vlastne jeden deň pre dôchodcov? Veď dni plynú tak rýchlo, že ich človek mnohokrát ani nevníma. Veď dni, ktoré prežívame, sú si často tak podobné, že niekedy ani nedokážeme povedať, ktorý deň sa čo stalo. Jeden deň môže byť úplne obyčajný, iný zase plný udalostí. Hovorí sa, že dôchodcovia majú toľko voľného času, že sa musia nudiť, ale podľa babičky viem, že to tak nie je. Ona sa totiž rozhodne nenudí a často hovorí, že nikdy nemôže stihnúť všetko, čo si zmyslela urobiť. Neviem, aké to bude, ani aká budem ja, až sa dostanem do jej rokov, avšak viem, že sa pokúsim byť taká ako ona - veselá, múdra, stále plná energie a hlavne šťastná, pretože šťastie omladzuje a ja by som tu chcela byť ešte veľmi dlho.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/jeden-den-v-zivote-duchodce.html