Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Každý z nás raz spozná niekoho, s kým si rozumie, s kým je mu príjemne, s kým sa väčšinu času smeje, s kým sa nikdy nenudí a keď tieto príjemné chvíle s tým druhým začneme stále viac a viac vyhľadávať, je to jasné. Je to zamilovanie - podľa mňa jedna z obranyschopností mozgu, vďaka ktorej môžeme zabudnúť a na chvíľku si oddýchnuť od všetkého zlého a nepríjemného, ​​čo nám život prináša.

Je to jedna z najzaujímavejších vecí na svete, pretože takú obrovskú dávku šťastia, ako keď sa zamilujem, som ešte nikdy nezažila. Počiatočné zamilovanie je ten najkrajší pocit na svete. Splašia sa nám hormóny, v bruchu nám poletuje celý kŕdeľ motýľov a až neprirodzene nás niečo núti neustále sa usmievať. Svet je zrazu úplne iný, bezstarostný a krásny - tiež sa to dá popísať ako pozerať sa cez ružové okuliare. Tento pocit čerstvého počiatočného zamilovania väčšinou rovnako rýchlo ako prišiel, odíde. Samozrejme to nie je pravidlom, keď si dvaja ľudia naozaj veľmi rozumejú, rešpektujú svoje chyby a záleží ním na sebe, môže zamilovanie prejsť v milovaní. Milovať je vyšší stupeň zamilovanosti, možno ho vyjadriť aj ako dozreté zamilovanie.

Čo vlastne znamená milovať? Milovať je zaujímavé slovo, spýtajte sa kohokoľvek, čo si pod tým predstavuje a každý vám odpovie inak. Každý to berieme inak. To, keď sa dvaja ľudia milujú, môžeme inak pomenovať aj ako láska. Kvôli láske sa smejeme, kvôli láske plačeme. Láska, pokiaľ je opätovaná, prináša nádherné pocity. Problém môže nastať, keď je láska neopätovaná alebo nevypočutá. Nič nedokáže človeka raniť viac ako jednostranná láska, kedy vy milujte čím ďalej viac a ste odmietaní, často ako topiaci sa chytáte každého stebla nádeje, že ten druhý možno, niekedy, vás bude milovať tak, ako vy milujete jeho. Zakaždým, keď ho uvidíte, zrýchli sa vám tep a ste spokojní, že aspoň môžete byť v jeho prítomnosti. Keď ste s ním, tak nemyslíte na to, že vás nemiluje, iba si vychutnávate ten okamih, že ste s ním. Lenže všetko sa skončí a potom si pripadáte hrozne. Bolesť síce na chvíľku utíchla, ale len preto, aby sa ozvala ešte s väčšou razanciou. Koľko z nás ticho večer plače do vankúša? Vy ho nechcete už ďalej milovať, chcete už len utíšiť tú bolesť v srdci, márne si nahovárate, že ste sa zamilovali do niekoho iného. Nie, stále ale máte v hlave tú osobu. Občas v záchvate máte chuť urobiť niečo šialené, všetko povedať, priznať sa, vyznať sa, hlavne už to dostať preč. Na druhú stranu vás zabrzdí prirodzený pud, ktorý vám hovorí, že týmto ho stratíte úplne. A stratíte?

Neopätovaná láska je ďalším druhom lásky, ktorý milujúceho zraňuje. Niekto si môže myslieť, že neopätovaná láska ublíži len jednej (milujúcej) strane, ale nie je to zase tak úplne pravda. Nie je práve príjemné niekoho odmietnuť, alebo sa rozísť s niekým, kto vás miluje. Ale taký je život.

Ale späť k láske. Keď sa dvaja ľudia milujú, tak sa väčšinou snažia vzájomne spríjemňovať život jeden druhému, robiť si radosť a neubližovať si, ale čo keď sa predsa len stane, že jeden druhému ublíži. Keď je to hlúposť, nevedomé a necielené ublíženie a vedie len k malej nezhode a ospravedlneniu, ktoré s radosťou ako ublížená strana prijmeme, potom je to paráda. Malé potknutie a pokračujeme ďalej, ale čo keď je problém oveľa väčších rozmerov? Síce je možné, že sme nechceli ublížiť a vlastne sme chybu, ktorú sme urobili, ani urobiť nechceli, ale bohužiaľ čas sa nedá vrátiť späť. Iba ospravedlnenia väčšinou nestačia. Potom je všetko v rukách nášho partnera, ako sa s našou chybou vysporiada, ako mu na nás záleží, ale tiež na miere ako sa ho daná vec dotkla a ako mu ublížila. Bohužiaľ tieto osudové chyby môžu viesť aj k rozchodu. Aj keď stále milujeme, nedokážeme druhému odpustiť a zabudnúť, ale nie je tomu vždy tak. Ak milujeme a záleží nám na tom druhom, tak aj napriek tomu, že sa nás jeho správanie veľmi dotklo, dáme mu druhú, hocikedy poslednú šancu a odpustíme mu. Je to ďalšia z ľudských vlastností, ktorá ale nie je tak automatická ako nezištná láska.

Láska je emócia, ktorá sa v človeku postupne vyvíja sama, ale odpustenie je vec charakteru človeka a učenia sa. Keď sa naučíme odpúšťať, je všetko v živote jednoduchšie. Prečo neodpustiť, keď nikto nie je neomylný, dokonalý ani bezchybný? Sme predsa len ľudia a každý raz šliapne vedľa. K tomuto sa podľa mňa hodí jedna veľmi známa veta: "Keď ju miluješ, nie je čo riešiť!" Áno, nie je čo riešiť, odpustiť sa niekedy môže zdať ťažké, ale keď je ten, komu odpustíme, rozumný, tak sa môžeme ďalej tešiť sa spoločne strávené chvíle a len dúfať v to, že príslovie "Chybami sa človek učí..." je pravdivé.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/je-lidske-milovat-a-lidske-odpoustet.html