Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

V dnešnej dobe trpí veľa ľudí stresom alebo v horšom prípade depresiami. Do istej miery je to spôsobené zhonom a tlakom okolia, ale veľkú úlohu zohráva aj to, či sme schopní riešiť svoje problémy "s úsmevom". Samozrejme to vždy nejde, ale pokiaľ je to možné, mali by sme sa o to aspoň pokúsiť.

Ono sa povie "pozerať sa na svet pozitívne" alebo "brať veci s humorom", ale všetci vieme, že to rozhodne nie je tak jednoduché, ako sa zdá. Napríklad keď stratíme niekoho blízkeho alebo sa nám nepodarí niečo, čo si veľmi prajeme, môže sa niekedy zdať, že sa svet prestal točiť, že už nikdy nemôže byť horšie. Je jedna vec, ktorej môžeme veriť stopercentne: "Vždy môže byť horšie!" Je preto potrebné si uvedomiť, že všetky problémy, ktoré práve máme, má určite aj množstvo iných ľudí. A tým, že budem všetko vidieť čierne, ničomu nepomôžem. Vlastne ani nezáleží na tom, či ide o politiku, globálne otepľovanie alebo len o to, že mne samotnej sa nepodarilo napísať dobre písomku v škole. Je síce pravda, že politická situácia u nás nepatrí k najlepším, ale na druhej strane sú predsa krajiny, kde je to ešte oveľa horšie. Je dôležité vychádzať z toho, čo mám a nie plakať nad tým, čo nemám, alebo čo by som mať mohla.

Ako pri všetkom aj s týmto musí človek začať pri sebe. Mohla by som niekomu hodiny prednášať o pozitívnom myslení, ale pokiaľ ja sama tomu neuverím, nemôže mi veriť ani nikto iný. Všetky problémy, prekážky, úskalia a krivdy, ktoré vo v mojom živote objavujú a týkajú sa mňa, sú pre mňa dôležité. Ľuďom okolo však môžu pripadať malicherné a zbytočné, pretože oni majú zase svoje krivdy a prekážky. Každý máme to svoje a všetkým nám to pripadá dôležité. Aj malé dieťa, ktorému vezmú hračku, plače a má pocit, že nič horšie neexistuje. Ale keď mu tú hračku vrátime, alebo mu ju nevezmeme, bude sa spokojne hrať a radovať sa, že to modré autíčko jazdí dopredu aj dozadu. Dospelý človek si ale uvedomuje iba to negatívne. Keď mu autíčko vezmeme a zase vrátime, bude sa hnevať, že ho chvíľku nemal, a skutočnosť, že sa s ním môže teraz hrať, ako dlho bude chcieť, už ho nezaujíma. A ak mu ho nevezmeme vôbec, bude sa hnevať, že má len také obyčajné, keď by chcel lepšie.

Nemyslím si, že je niečo zlé na ambíciách alebo na túžbe dostať sa niekam ďalej ako sme. Len sa zbytočne veľmi zaoberáme tým, čo nemáme. V lete je nám veľmi horúco, v zime zase veľmi zima, na jar slniečko málo hreje a na jeseň veľmi prší a je blato. Keby nám nikdy nebola zima, nepoznáme, aké je pekné, keď je nám teplo. Tak prečo sa z toho tepla nedokážeme radovať? Musíme sa naučiť vidieť aj v zlých veciach to dobré, pretože aký má zmysel sa stále hnevať a mračiť. Ničomu tým nepomôžeme. Keď sa budeme aj v ťažkých chvíľach života usmievať a radovať sa z maličkostí, pôjde všetko ľahšie. A ak nie, možno bude život aspoň o trošku svetlejší a príjemnejší.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/hleda-se-pozitivni-mysleni.html