Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Túto situáciu pozná snáď skoro každý. Zažijete niečo úžasné alebo naopak príšerné, ​​stane sa vám alebo niekomu vo vašom okolí hrozný trapas - skrátka ste boli svedkami alebo účastníkmi udalosti, ktorá sa musí ihneď poslať ďalej.

Len si predstavte tých niekoľko párov očí, ktoré vás pri rozprávaní napäto sledujú, ústa otvorené, uši nastražené tak, aby im ani jedno jediné slovíčko neuniklo. Priam vám visia na perách - ten pocit zbožňujete, pretože darmo - človek je od nepamäti tvor ješitný a záujem ostatných ľudí mu robí viac než dobre.

Myslím, že nie každý má ale šťastie na pikantné, veselé alebo škandalózne zážitky. Niekoho priťahujú ako magnet, a tak má do zásoby veľa smiešnych, prípadne hrôzostrašných historiek, ale čo majú robiť ostatní, keď tiež chcú prispieť svojou troškou do mlyna?
A tak si z času na čas ľudia nejaké tie príhody ľahko prifarbí, sem tam preonačí...

Mám dojem, že veľa rôznych plátkov postupuje podľa rovnakého vzorca, aj keď sa už pohybujú v trochu inej rovine. Hlavnou prioritou je snaha zaujať čitateľa a následne zarobiť na jeho zvedavosti a stať sa tak najobľúbenejším a najpredávanejším periodikom.
Redaktori už dávno pochopili, že s nudným titulkom by sa ďaleko nedostali, a preto nasadzujú zbrane mocného kalibru - veľké tučné písmená, silné slová, krátke úderné vety, mnoho výkričníkov, farebné fotografie a hlavne dvojzmyselné (a teda nenapadnuteľné) výrazy.

Žalobami poučení žurnalisti prefíkane využívajú obraty ako "vraj", "prezradil zdroj zo speváčkinho okolia" alebo "v šoubiznise sa povráva, že ...", čo má za následok dve veci - celebrita nemôže povedať na svoju obranu ani slovo a čitateľ bažiaci po senzačných informáciách rád naservírovanému škandálu uverí a časopis či noviny si s chuťou kúpi. Koho by potom bavilo písať len nudné historky o politike a ekonomike?

Preto mám dojem, že bulvárnou cestou sa pomaly, ale iste vydáva aj pár "serióznych" novín. Povedala by som, že podobné články sú určené predovšetkým pre ten typ ľudí, o ktorom som už hovorila, teda pre jedincov, ktoré baví žiť cudzie slávne životy, pretože tie ich sa im zdajú tak trochu nudné a nezaujímavé. Pohoršujú sa alebo smejú nad každým spoločenským faux pas, prípadne vyvaľujú oči nad tak obľúbenými grafmi, tabuľkami, anketami a percentuálnymi výpočtami a pritom niekde v ich podvedomí hlodá malý nenápadný červík závisti. To vydavatelia s chuťou využívajú a predhadzujú nám ako hladnej zveri ešte šťavnatejšie, ešte senzačnejšie, ešte lepšie historky, a tak sa pomaly správy ako narodenie trojrukého dieťaťa v Uzbekistane alebo bitka na červenom koberci na festivale v Cannes stávajú pomaly závažnejšie a dramatickejšie než situácia na burze alebo vo vláde.

Ostáva mi teda len dúfať, že sa v budúcnosti napríklad články o náhlej prírodnej katastrofe alebo teroristickom útoku neocitnú kdesi v poslednej novinovej prílohe "Krátko zo sveta".

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/cynismus-senzace-a-rekordy-bulvarni-zpravy-projev-soucasne-publicistiky.html