Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Priateľstvo, túžba po láske, láska rodiny - samozrejmosť pre každého z nás. Plno priateľov, s ktorými vám patrí svet, krásne dievča, ktorému by ste zniesli modré z neba a rodina, ľudia, čo do vás vkladajú dôveru a milujú vás nadovšetko. Je to vždy také krásne a ľahké, ako to vyzerá?

Priateľstvo môže byť krásna vec. Dvaja ľudia si vytvoria puto, dôverujú si, hovoria si všetko. Nemajú medzi sebou zábrany a snažia sa navzájom si pomáhať. Mať niekoho k sebe tak blízkeho môže každému len pomôcť. Problémy, ktoré sa na vás valia zo všetkých strán, sa dajú vyriešiť len s pravými priateľmi. Tí za vás položia vlastný život, v prípade nepokojov stoja na vašej strane, chránia vás a ochraňujú, ako by ste boli ich vlastnou krvou. Je to, vlastne malo by byť, dobre mať takýchto ľudkov okolo seba.

Ale čo láska? Je tu, bude a vždy bola, nie je však vždy len snehovo biela. Jej základným pilierom môže byť priateľstvo. Keď sa dá z priateľstva urobiť láska, prečo to nejde aj naopak? Prečo z lásky nejde prejsť k priateľstvu? Prečo z tejto zložitej rovnice vzíde taká jednostranná odpoveď, ako je bolesť? Keď je ale láska opätovaná, je to ten najkrajší pocit pre všetky živočíšne druhy sveta. Pocit, ktorý vám dodá istotu, že tu pre niekoho ste, cítite sa v bezpečí. Nie je nič krajšie, než prechádzať sa vo dvojici za ruky, vedieť, že keď vám bude najhoršie, smiete prísť a razom na svet okolo seba zabudnete. Zaspávať a myšlienkami sa stretnúť na onom mieste, hore v oblakoch. Ale čo keď sa niečo stane, čo ďalej? Blbá hádka, veta, pohľad, všetko je preč. Rozchod? Opäť bolesť, plač, nič viac. Síce silnejší jedinec prežíva, ale bolesť úraduje v každom. Rovnako ako láska môže byť nečakaná, bolesť je rýchlejšia a trvá oveľa, oveľa dlhšie.

Láska môže mať aj inú podobu, materská láska je oveľa citlivejšia. Ľudské mláďa, závislé na matke, je obľúbené a milované. Aj keď školské roky prinesú starosti a trápenia, je to časť vás, to vo vašich očiach stále malé, aj keď skoro dospelé dieťa. A konečne, puberta zdá sa odchádza, umiera, z chlapcov a dievčat sú muži a ženy. Láska snáď končí? Nie, stále je to vaša krv, trápenie neprestáva ani s dospelými, ale láska tu je stále. Čo keď predsa len raz skončí, čo ďalej? Čo potom?

Môže sa snáď na všetko len tak zabudnúť? Povedal by som, že áno. Človek začína byť zrádzaný, odsudzovaný, ponižovaný. Rozpor v rodine je bolestivejší ako rozchod s milovanou priateľkou. Aj keď v oboch prípadoch srdce krváca, za pár mesiacov, možno rokov, spoznáte niekoho, ku komu sa opäť môžete schúliť do náručia, pobozkať a byť šťastní. Ale inú rodinu? Tá pravá je len jedna. Roky, desiatky rokov zázemia, miesto, kam sa s istotou smiete vrátiť, spomienky, hoci najmenšie, avšak sú. A čo keď to vážne príde? Kolujú vami otázky, prečo sa to stalo. Prečo všetko, čo urobíte, je zle? Prečo vás všetci nenávidia? Čo teraz? Je to jasné, máte jedinú voľbu - odísť preč, ďaleko, aby ste nikomu nevadili, ďaleko od všetkých. Aj keď to nie je riešenie dôstojné, ale vyhráva nad bolesťou. Už len list na rozlúčku položiť na stôl, naposledy prezrieť miesta vášho života, ktoré si budete do smrti pamätať a so slzami v očiach zavrieť dvere domu. S pár vecami v taške zasadnúť za volant auta, naštartovať motor. Teraz už len stačí navštíviť svoju dievčinu s darčekom na rozlúčku, posledný bozk, zbohom. Pretočiť kolesá, rozbehnúť sa, vaša spoločná zamilovaná pieseň znie z rádia, slzy stekajú.

Nepokojná a unavená ruka sa snaží zotrieť slzy z volantu aj z tváre, nedarí sa. Zaradiť vyššiu rýchlosť, zošliapnuť plyn a... Teraz už možno budeš smutný, keď budeš sám.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/uvahy/budes-smutny-kdyz-budes-sam.html