Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Nebo sa búrilo. Mohutné kvapky tvrdo dopadali na zem a vietor ničil všetko, čo mu prišlo do cesty. Čisté šialenstvo.

Hoci to Laura sledovala len spoza okna, videla sa v centre búrky. Tam vonku za sklom. Sama. Sledovala svoje zničené a utrápené telo, v ktorom blesky spaľovali jej nevinnú dušu. Bolo ťažké zastaviť prúd myšlienok, najmä ak boli také živé. Kvapky dažďa sa jej kotúľali po lícach a oči jej pohltila hmla.

Zrazu sa otvorili dvere. Do izby vošla Olívia a Laura sa vrátila späť do reality, na ktorej tak tvrdo pracovala. Uvedomovala si, že úspechom nie je zvíťaziť počas slnečného letného dňa, ale nevzdať sa počas tmavých upršaných dní. A práve preto je teraz tu. Obklopená úspechom, hrdosťou a vďačnosťou. Laurin pohľad hovoril za všetko, a tak sa Olívia rozhodla vytrhnúť ju z chápadiel minulosti a spraviť aj upršaný deň krásnym. Veď na to sú najlepšie priateľky. Laura si obliekla svoju obľúbenú úzku sukňu, blúzku s mašľou, obula čierne vysoké lodičky a spoločne vyrazili na firemný večierok. Osláviť nielen kariéru, ale aj lepší život, pre ktorý sa rozhodla. Po príchode na miesto sa všetci už dávno zabávali. Možno práve preto sa chvíľu cítila ako Popoluška, ktorá prišla v strede programu a upútala všetku pozornosť. Niektorí ju s radosťou privítali a zablahoželali jej k úspechom a iní len závidiac sedeli v kúte.

Keď sa vymanila z obkľúčenia gratulácií a uznaní, všimla si jeho pohľad. Pohľad, ktorého sa tak nevedela nabažiť. Bolo na ňom niečo lákavé, aj keď to bol práve on, ktorý mohol za všetko. Preto sa rozhodla pozrieť sa naň zblízka. Zhlboka sa nadýchla a otvorila oči. Vonku zúrila búrka.
Zasa.