Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Jednou z mojich najobľúbenejších častí stále dookola sa opakujúcich dní, týždňov, mesiacov i rokov, ktorých náplň je až na pár výnimiek stále rovnako vyčerpávajúca, sú pre mňa večerné vychádzky so psom. Samozrejme nie vždy natešene odbehnem od rozbehnutých činností, ale viem, že mi to za to stojí. Ono slovo "stojí" asi nie je najvhodnejší výraz, keďže to, čo vám to dá, sa kúpiť nedá.

Keď otvorím dvere domu s vôdzkou v ruke, v okamihu sa zo smutného polihujúceho starčeka dole na tráve stane stelesnená radosť. Odrazu akoby o niekoľko rokov omladol. V očiach sa mu zračí láska, vďačnosť. A už teraz, hoci bol vás deň akokoľvek zlý, sa musíte usmiať a máte chuť mu vlepiť pusu.

Všetky večery sú krásne, či sneží alebo prší, každý má svoje čaro. Ale najkrajšie sú tie rozprávkové letné podvečery. Hoci by sa mohlo zdať, že v dnešnom svete pre ne neostalo miesto inde než v dokumentoch National Geographic, pokiaľ chcete, stačí vyjsť von, na chvíľku sa zastaviť a otvoriť oči.

Taký zážitok nie je len rajom pre vaše zmysly, ale aj pre vašu dušu. Kam sa pozriete, nikde žiadni hluční ľudia obsypaní modernou technikou. Už len táto skutočnosť prináša nádherné ticho. Síce v diaľke vidíte dediny a mestá, ale v tej nekonečne dlhej chvíli vám to pripadá, akoby všetko bolo tak, ako má byť...

Zabudnete sa všedné starosti a necháte sa hladiť po duši. Všade naokolo do diaľky sa tiahnuce lány obilia a kukurice tancujú svoj zlatistý valčík a majestátne nazeleno sa pýšiace koruny urastených stromov dávajú pozor na ešte nezrelé šípky. Na obzore sa črtajú hory a pohoria, spomienky.

A keď konečne v úžase zdvihnete hlavu, zostanete stáť. Na nebi sa preháňa neúnavné stádo barančekov už skôr dôchodkového veku, ktorých pastier dávno vie, že ich strážiť nemusí. Celá obloha žiari odtieňmi od výraznej žltej cez africkú oranžovú až po nádherne červenú. Všetky farby znejú sú dokonalá symfónia v rozoznenom kostole. A uprostred celého tohto koncertu stojí dirigent. Unavene máva svojou paličkou, ale dobre vie,že jeho čas sa chýli ku koncu, a tak musí predviesť to najlepšie.

Pomaly zostupuje za obzor a so sebou berie všetky teplé farby, až zostane len temne karmínová.

Ešte dlho potom zostanete v úžase stáť. Ste šťastní a smutní zároveň. Keď sa vrátite späť na zem, pozriete sa vedľa seba, kde váš štvornohý kamarát naďalej zaujato preskúmava okolie cesty a západ slnka ho ani najmenej nezaujíma.

Aj keď zo sály už väčšina divákov po neutíchajúcom potlesku odišla, to náhle šťastie, ten pokoj a láska, ktorá nemeslo dáva vášmu srdcu návrhy, tu zostanú.

Samozrejme, že to nebude trvať večne, ale preto sa dni stále opakujú. A v každom dni môžeme obdivovať nekonečnú krásu prírody.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/liceni/letni-podvecer.html