Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Jedného dňa sa rozhodol najbohatší statkár v kraji najať do dediny psy, lebo susedove sliepky mu chodili do jeho kurníka. Pred dom postavil osem nebezpečne vyzerajúcich psov a žiadna sliepka už medzi nimi neprešla živá. Susedia sa naštvali a kúpili si tiež psov, aby naopak statkárove sliepky nechodili na ich pozemky. A ako sa to skončilo? Po dedine zrazu pobehovali stovky psov, zabíjali sliepky a dokonca aj skákali do okien dedinčanom. Hotový blázinec. Ľudia sa báli vyjsť z domov, dokonca boli občas nútení vyliezť až na strechu, aby na nich tie psiská nemohli!

Raz dedinou prechádzal na koni chlapík s gitarou, oblečený do handier ako žobrák. Pôsobil čudácky, lebo si pokojne brnkal na gitaru, aj keď okolo neho skákali besné psy. Statkár, ukrývajúc sa v stodole, si to hneď všimol. Psy dokonca po chvíľke aj zmĺkli, keď počuli tú hudbu. Ihneď potom sa hlavný vinník tohto šialenstva rozžiaril a vyšiel von.
"Cudzinče, ako sa ti podarilo tie beštie skrotiť?" zvolal naňho vysmiaty statkár.
Muž na koni sa len pousmial: "Keď mi dáte pár drobných, už o nich nebudete počuť!"
Statkár bol lakomec, ale nakoniec sa dohodli.

Hypnotizované psy čudák odviedol z dediny k jazeru, kde sa utopili. Akonáhle sa však vrátil do dediny, vrelé privítanie naňho nečakalo. Statkár ani dedinčania sa k nemu nepriznávali, vraj tu žiadne psy nikdy neboli. Podivín sa rozzúril, ale zlosť potlačil v sebe, keď videl, že miestni mu nič nedajú, a len sa škodoradostne zasmial: "Ak tu neboli, tak tu teda budú!!"
Vytiahol svoju gitaru a začal opäť hrať, načo sa všetci okolo začali meniť, zmenšovať sa, namiesto kože im rástla srsť, namiesto nosa ňufák, až nakoniec skončili na štyroch. Stali sa z nich psy. Všetci sa potom medzi sebou začali ruvať, hrýzť, štekať na seba...

A čudák? Ten medzitým z dediny v tichosti odišiel a už sa do nej nikdy nevrátil.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/pohadky/krotitel-psu.html