Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Za siedmimi horami a deviatimi riekami, a možno ešte ďalej, sa nachádzalo kráľovstvo. Bola tu nádherná krajina, rybníky s veľkým množstvom rýb, čisté lesy, jednoducho nádhera. Uprostred celého kráľovstva sa nachádzal veľký hrad. Na vežiach vartovali stráže a strážili všetko a všetky pred zlými nepriateľmi. Na kráľovskom tróne sedel kráľ a po jeho boku žila kráľovná, po ktorej pomenovali najkrajší a najväčší rybník v kraji. Mali spolu dcéru, ktorá sa volala Viola. Princovia sa o ňu uchádzali naozaj často, ale všetkých, aj tých najuodzenejších a najbohatších, odmietla. Všetkých zarážalo, prečo.

Každý večer sa princezná prechádzala po tichučkom námestí a premýšľala nad svojím osudom. Sama seba sa pýtala: "Prečo sa mi žiadny princ nepáči? Prečo sú všetci tak obyčajní?" Stále na tieto otázky hľadala odpoveď, ale bezúspešne. Jedného pochmúrneho večera sa Viola opäť vydala na svoju každonočnú prechádzku. Tentoraz išla na opačnú stranu. Keď míňala hostinec, začula nejaký hlas. Veľkú pozornosť mu nevenovala a išla ďalej. Neskôr ho počula znova. Pozrela za roh a tam vŕba. Išla k nej, sadla si do trávy a oprela sa o ňu. Znenadanie sa hlas ozval znova. Tentoraz mu Viola rozumela.
Hlas hovorí: "Vari tu tak samé dievča?"
Dievča sa zľaklo a obzrelo sa, odkiaľ ten hlas vychádza.
Vŕba sa na ňu pozrela a zašepkala: "Tu dievča, to som ja, vŕba."
Princezná sa otočila a hovorí: "Ale ako je to možné? Vari môže kus starého dreva hovoriť!?"
Vŕba sa rozhnevala. "Za to, že si ma takto urazila, potrestám ťa. Premením ťa na malý stromček a zostaneš tu tak dlho, kým ťa niekto nevyslobodí."
Zrazu sa zablesklo a princezná sa premenila na krásny stromček.

Hneď ráno sa po princeznej vyhlásilo pátranie. Vojaci hľadali všade, kde sa dalo. Každý kút prehľadali najmenej päťkrát. Kde nič, tu nič. Nikde nebola. Kráľovná sa zo strachu o svoju jedinú dcéru zrútila žiaľom. Kráľ sa teda rozhodol. Rozoslal do blízkeho i ďalekého okolia správu o tom, čo sa prihodilo. Na toho, kto princeznú nájde, čaká odmena. Zo všetkých miest sa rozbehli na pomoc princovia, kniežatá, ale aj chudobní mládenci.

Po dlhých mesiacoch stáleho hľadania prišiel do mesta mladík menom Jaroslav. Macocha ho vyhnala z domu, a preto odvtedy chodí po svete a hľadá svoje šťastie. Niečo málo mal našetrené, a tak sa ubytoval v hostinci.

Jedného večera sa šiel prejsť po meste. Zrazu počul niekoho spievať. Bol to taký smutný a žalostný hlások. A tak sa za ním vybral. Išiel, šiel, až došiel na roh a zabočil. Keď zbadal vŕbu a vedľa krásny stromček, myslel si, že sa mu to zdá. Ba nie, nezdá. Potriasol hlavou, ale spev znel ďalej.

Náhle spev utíchol a vŕba prehovorila: "Čo tu hľadáš takto neskoro večer?"
Jaroslav jej na to odpovedal: "Hľadám tu svoje šťastie."
"Takto neskoro večer? To nepočká do rána?"
"Nie, nepočká. Šťastie nikdy nepočká!"
Vŕba sa zamyslela a hovorí: "Nuž dobre. Splním ti každé prianie, aby si bol šťastný, ale pred tým pomôžeš ty mne."
Jaroslav chvíľu premýšľal, ako jej môže pomôcť, čo všetko môže taká vŕba požadovať, ale nakoniec súhlasil.
"A aká je úloha?"
"Na mojich koreňoch sa usadil jedovatý had a hrdúsi moje žily. Keď ho zabiješ, splním ti prianie."

Po dlhom a namáhavom dni sa mu nakoniec podarilo splniť úlohu, ktorú mu zadala vŕba a hada zabil. Keď nastal večer, vydal sa za vŕbou. Tá naňho už čakala a hneď mu začala ďakovať a pýtať sa ho, aké je jeho prianie.
"Moje prianie je, aby si mi našla krásne, mladé, milé dievča, ktoré by ma mala rada a bola ochotná si ma vziať za muža."
V tej chvíli sa zablesklo a pred mladíkom sa objavila princezná Viola v celej svojej kráse. Vŕba im popriala veľa šťastia a ešte raz im od srdca poďakovala.

Hneď ráno sa Jaroslav s Violou vydali na hrad. Kráľovná skoro šťastím omdlela, keď zbadala svoju milovanú dcéru, a kráľ ďakoval Jaromírovi za to, že im priviedol späť ich princeznú. Ako správne vychovaný mládenec pokľakol a požiadal princeznú o ruku. Tá súhlasila a nemala vôbec nič proti tomu, že je chudobný. Tiež kráľovi a kráľovnej to nevadilo a navyše boli radi, že sa konečne Viola bude vydávať.

A bola veľká svadba. Všade sa tancovalo, spievalo, pilo a jedlo. A všetci sa radovali, že majú princeznú späť.
A pokiaľ neumreli, žijú dodnes.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/pohadky/kouzelna-vrba.html