Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

"Zase škola!" mrmlem namrzene v okamihu, keď zazvoní budík. Vstávať sa mi dnes naozaj nechcelo, aj keď treba podotknúť, to sa mi nechce nikdy. Keď už som sa ale vytrepal z postele, čas na hodinách nemilosrdne ukazoval o päť minút 7 hodín! Čo už mi naznačovalo, že dnešný deň bude prebiehať v trochu divokejšom tempe...
Umytie zubov a všetka hygiena by sa dala bez pochýb prirovnať k zastávke v boxe vo Formule 1. Nehovoriac o kakau, ktoré som dopíjal v miernom pokluse, a tak nie je divu, že polovica obsahu hrnčeka skončila na mojom tričku. Situáciu som namrzene ohodnotil slovami: "To je môj koniec ..."
Rýchlymi krokmi vbiehajú do izby a zo skrine vyberajú čisté tričko. V krátkom okamihu si obujem topánky a upaľujem na zastávku.

Každým krokom som bližšie, a čím bližšie som, tým je autobus ďalej... Márna snaha môjho vytrvalého šprintu. Autobusu som mohol už len zamávať... Nuž, čo sa dá robiť? Neskorý príchod ma neminie. Ďalší autobus prišiel do 5 minút. Veselým krokom doň nakráčam a sadnem si na sedadlo, kde si v duchu hovorím: "Teraz už ma snáď nič neprekvapí!" Lenže v tej chvíli začujem za chrbtom hlas, nevěštiaci naozaj nič dobré. Otočím sa a už si to ku mne mieri revízor. S úsmevom na tvári si hrabne do zadnej kapsičky nohavíc. V tento smutný okamih mi úsmev stuhne na perách, pretože si uvedomím, že moja peňaženka aj s obsahom vnútri zostala ležať doma na stole. S pokleslou hlavou revízorovi oznamujem, že lístok nemám, a teda zaplatím 20 eur. Bohužiaľ, jazdiť načierno sa nevypláca, táto situácia toho bola len dôkazom... Našťastie toto bolo všetko, čo ma po ceste do školy postretlo.

V škole som triednej učiteľke ihneď po príchode oznámil, že dnešné zaspatie stálo moje veľké "Ja" nehoráznych 500 korún. Triedna učiteľka pochopila a na moju adresu len povedala: "Keď sa darí, tak sa darí!"
Po zvyšok dňa so zvesenou hlavou rozjímam o dnešných triednych schôdzkach. Zo snenia ma prebrala až nepríjemná veta: "Marek k tabuli!" Áno, bol to veľký šok, pripadal som si, akoby som šiel na porážku. Skúšanie sa odohrávalo v hektickom tempe, ale aj napriek tomu odchádzam z bojiska neporazený. Trojka a teda aj zlatá stredná cesta stačila k mojej spokojnosti.
Škola sa končí a ja chvátam na príslušnú zastávku s vidinou domova.

Cestu späť by som označil ako úplné fiasko. Chvíľu vyčkávam na autobus. Hneď po nástupe na mňa dolieha pocit neistoty. To snáď nie! Že by opäť!? "Ááááá, sakra, revízori!"... ďalších 20 eur v hotovosti už naozaj nenahrabem, a tak so mnou zamestnanci dopravného podniku spíšu nejaký protokol a vďakabohu som prepustený z ich pazúrov. Kronika čiernych pasažierov sa opäť rozrastie o jedno meno.

O chvíľu neskôr počujem zvoniť mobil. Mrknu naň a vidím jednu prijatú SMS správu, v ktorej stojí: "Marek, dnes sa na triedne schôdzky nedostanem. Mama." Konečne si môžem veselo zakričať: "HURÁ!"

Oznámenie rodičom o drahej jazde autobusom bolo horkou porážkou dňa. Hoci sa moja matka javí ako pokojný a vyrovnaný človek, tak to pre mňa veru nebola situácia jednoduchá. V hlave sa mi rodilo veľa nápadov, ako a kde ukoristiť 40 eur. Lenže predsa len nakoniec vyhrala voľba prvá, to znamená oznámiť túto vec rodičom. Matka pochopila, že nemá cenu sa so mnou rozčuľovať, a tak si výchovné rečičky radšej nechala pre seba. Odovzdala mi dve dvadsaťeurovky a ja som sa porúčal k spokojnému spánku. Ešte než som bol schopný upadnúť do tvrdého spánku, uľavil som si po práve uplynulom dni výstižnými slovami: NEHODA NIE JE NÁHODA...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/popisy/nehoda-neni-nahoda.html