Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• rozprávanie/poviedka

Láska ... to slovo je mi cudzie
Blázon ... to určite som
Smútok ... neustále rastie
Sklamanie ... to je správne slovo

Ležím na slnku a vystavujem svoje telo slnečným lúčom. Miesto toho, aby sa moje myšlienky točili okolo bazénu, priateľov a lahodných zmrzlín, myslím len na teba.
Na tvoj príchod, sladký úsmev. Beriem si sukňu cez plavky a žlté tielko, ktoré mi teraz pripadá snáď ešte veselšie pri obyčajnej myšlienke na teba. Už zostávajú len baleríny a taška, miznem od bazéna plného ľudí niekam, kde budem mať súkromie. Po desiatich minútach sa ocitám na čistinke, ktorý je obsypaný prekrásnymi kvetmi, ktoré ukazujú celému svetu svoju farebnú pýchu. Uprostred tej nádhery stojí ako v nejakom sne strom. Sadnem si pod neho a zavriem oči. Vidím tam teba. Prvé chvíle mi s tebou bolo dobre, bavil si nielen mňa, ale i priateľov. Bol si vtipný, neobyčajný. Po pár mesiacoch, keď si chodil na chatu, som však začala cítiť niečo viac.

Zobudím sa uprostred tmy, ako sa mi to stáva posledný mesiac čoraz častejšie. Mám otvorené oči, ktoré mi práve tvarujú teba. Zrazu ma niečo zastudení na mojej dlani. Pozriem sa a vidím, ako sa na mojej dlani blyští malá slza. Ale viem, že po dlhej dobe neplačem kvôli tebe, ale kvôli sebe. Plačem za tými dňami, ktoré som obetovala čakaniu na teba, za tie dni, ktoré som si mohla namiesto toho naplno užívať. Plačem za moje telo, na ktorom si chovám vytetovaného draka, ktorý sa ti tak páčil. Pamätám si, ako som stála ustrašená pred tetovacím salónom a bála sa prekročiť ten prah. Ale zobrala som všetku odvahu a išla tam, len kvôli tebe, aby si bol na mňa pyšný. Cez pyžamo si obliekam tričko a nohavice, beriem kľúče a odchádzam čo najtichšie, aby som nezobudila rodičov. Opatrne otváram dvere od bytu a vychádzam na chodbu. Pritiahnem si schody, ktoré neopatrne vyčnievajú zo stropu a vyliezam po nich. Vyťahujem kľúče z nohavíc, lenže ony tam nie sú. Ja hlúpa, zabudla som, že tie nohavice majú dieru. Sedím na schodoch a z očí mi vyhŕknu slzy ako vodopád. Tie diery som si sama urobila, lebo si mi hovoril, že nie sú dosť IN. Tajne som zobrala nožnice a do mojich obľúbených nohavíc som strihala tie prekliate diery. A teraz som stratila kľúče...

Čo mám ale robiť? Ruky si neohrabane zastrčím do vlasov a zrazu nahmatám malú sponku. No dúfam, že to zvládnem. Modrú sponku si rozložím na dva diely a jeden z nich zastrčím do kľúčovej dierky, ako to robievajú v akčných filmoch. Jazyk mám vystrčený von, ako som nedočkavá, či sa mi to podarí. "Cvak," začujem a otváram poklop na strechu.

Konečne sedím, avšak myšlienky stále lietajú. Ľahnem si a vzhliadnem smerom k nebu. Hviezdy sa na oblohe trbliecú ako kamienky plnej pokladnice. Ich lesk a žiara mi zoslepia zrak, a tak zatváram oči. Cítim, ako sa celé moje telo ocitá v ríši snov. Rozmýšľam, ako môže jedno slovo, ako je láska, tak strašne bolieť. Ako po tom slove túžim, a keď ho nemám, je mi smutno. Ako môže toto slovo spôsobiť toľko bolesti, radosti a pocitu šťastia?

Pamätám si, ako sme sa prechádzali po meste a ty si ma držal za ruku. Všetci nás videli, vedeli, že patríme k sebe. Bola som vtedy ten najšťastnejší človek na celom svete. Kúpil si mi zmrzlinu a povedal mi: "Strašne moc ťa milujem, slniečko!" Vtedy som vedela, že nie si obyčajný chlapec, že ​​k sebe patríme. Okolo prešla mladá čiernovlasá baba, tak v mojom veku, a vtom si mi povedal, že by mi to tiež pristalo. A tak tu sedím s hlavou načierno. Moje prekrásne blond vlasy som zhodila a vymenila ich za čierne, nevýrazné. Moje bláznivé tričká so zvieracími potlačami, ružové a farebné sú preč. Kvôli tebe som začala nosiť čiernu a hnedú, ktoré ku mne ale vôbec nepasujú a ktoré sa mi dokonca ani nepáčia. Plačem pre tie otravné masky, ktoré som musela nosiť, aby som sa páčila tvojím kamarátom. Za tú pretvárku.

Beriem moju rozbitú sponku znova do ruky a zasúvam ju do ďalšieho zámočku na streche. Poklop sa otvorí a ja z neho vytiahnem vrecúško s posledným párom tabletiek. Obe tabletky beriem do ruky a upriem na ne svoj zrak. Akoby som čakala, že z nich vyrastie čarovná fazuľa, ako bola v rozprávke. Ale myslím na to, prečo som s drogami vôbec začala. Už si spomínam...

Práve sme sedeli u ďalšieho tvojho blbého kamaráta, keď si mi ponúkol tabletku, ktorá ma vraj trochu odviaže. "Ježiš, daj si. Nebuď taký suchár, stále na mňa len civíš a mlčíš!" hučal si do mňa. Neviem, prečo som ťa v tej chvíli neposlala do hája. Možno, že som ťa mala rada, milovala ťa. Tabletku som si vzala a strčila do úst, zapila vodou a čakala, čo sa stane. Ale nič sa nedialo. "Ty si vážne blbá! Za chvíľku to príde, nie hneď, chápeš?!" 'Nechápem,' myslela som si v duchu, ale radšej som ti prikývla. Za pár minút to naozaj prišlo. Náhla zmena klímy, bolo mi strašné teplo a potom zase zima. "Čo sa to so mnou deje ?!" kričala som na všetky strany, ale nikto mi neodpovedal, svet sa začal točiť a ja som bola len šmuha v ňom. Od tej doby som začala byť na tabletkách závislá.

Pozriem sa na nebo a znova na prášky. Sedím tu teraz úplne sama, opustená, prefarbená a trápna. Chýba mi tá neha, ktorej toľko potrebujem. Plačem, lebo som sa kvôli tebe celá zmenila. Plačem nie kvôli tebe. Ani preto, ako si mi povedal, že so mnou už nebudeš, že som len trápna pubertiačka. Neplačem kvôli tomu, že si mi oznámil, že chodíš s Andy. S tou namyslenou blbkou, ktorá neustále niekoho ponižuje. Plačem kvôli sebe. Kvôli tomu, že tu teraz sedím sama s tabletkami v ruke, na ktorých som závislá, s čiernymi vlasmi, s drakom na chrbte a s bolesťou pri srdci. Ale tomu všetkému je koniec! Hneď zajtra začnem s odvykaním, vlasy si zafarbím zase na blond a kúpim si opäť tie moje obľúbené, strelená tričká.

Človek sa nemá meniť. Je jedno, či pozerá čiernobiele filmy alebo Jamesa Bonda, či nosí ružové alebo čierne tričká. Človek má zostať taký, aký je. Robiť to, čo má rád a za žiadnu cenu sa nemeniť podľa inej osoby. Život je len jeden a ja si ho od teba kaziť nenechám.

...

Druhý deň ráno mi hneď skazí náladu otravný budík, ktorý nie a nie prestať hrkotať. Slnko na nebi už pomaličky vystrkuje zlaté lúče, ale teplo stále nie je. Ja však začínam nový deň. Nový život s úsmevom na tvári. A viem stopercentne iste, že za to ďakujem len sama sebe.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/vypravovani/blazniva-laska.html