Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Stále na brehu úplne sama. Bez priateľov, bez vzduchu a takmer bez života. Vietor sa pohrával s jej plavými vlasmi a strieborné slzy padali na tmavú hladinu rieky. Smútok? Nie, to nie je to pravé slovo. Nenávisť? Nie, ani to nevyjadrovalo jej pocit. Pocit, ktorý sa nedal popísať jedným jediným slovom. Smutná, nešťastná, zúfalá, nahnevaná, nechápajúca...

"Prečo ja?" Počuť jej tenký, ale aj tak chrapľavý hlas, bolo ako vidieť padajúcu hviezdu. Avšak nikto ju nepočul - to viac na suchu žije rýb... Len tá temná a neprístupná hladina odrážala zvuk jej dievčenského hlasu, len stromy navôkol mohli súcitiť.

"Pre niekoho je život radosť! Prečo pre mňa nie?!" Plakala? Mierne povedané... Život je niekedy naozaj neľútostný, čím si však zaslúžil tento mladý kvet bolesť? Jej srdce bolo prebodnuté mnohými mečmi a krvácalo, ten ľahký vánok dokázal bolesť jemne tíšiť.

"Skočiť?" Nie, tak ďaleko by mladá duša tejto dievčiny pravdepodobne nezašla... Ale nikto nevie, nešťastie prevyšovalo zdravý rozum a nekonečná bolesť sa nezmenšovala.

Kiežby ju len tak niekto, ktokoľvek, dokázal potešiť. Mohla snáď zato, ako sa cíti? Mohla snáď zato, čo sa jej stalo? Čosi vnútri jej srdca hovorilo: "Áno, len ty za všetko môžeš!" Ale vzápätí jej vlastné ja odporovalo: "Nie, celý svet je vinný, ty nie!"

Bludný svit mesiaca, ktorý pomaly plával na nočnú oblohu, vyjasňoval nové a nové myšlienky. Jeho žiara dopadajúca na sklenenú vodnú hladinu, z ktorého by sa dievča za normálných okolností tešilo, teraz navodzovala ešte ponurejšiu náladu...

"Nie! Už jednoducho ďalej nemôžem!" zakričala tak nahlas, ako jej to dovolili jej zoslabnuté a unavené hlasivky. A v tej chvíli splynulo všetko do jedného nezreteľného obrazu... Dievča zaspalo.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/povidky/smutek.html