Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

V stredoveku sa Rudskou ulicou vozili pieskovcové kamene. Raz, keď bol voz s kameňmi plný, jeden vypadol. Nikto si ho nevšimol a ostal tam ležať mnoho rokov.

Po nejakom čase sa do domčeka nedaleko kameňa nasťahoval kňaz. Zabýval sa v malej chatke len pár metrov od miesta, kde kameň ležal. Keďže kedysi kňaz slúžil niekoľko rokov u sochára, naučil sa od neho vyrábať krásne sochy, pre ktoré si k nemu chodila aj tá najbohatšia šľachta v krajine.

Kňazovi sa samotný kameň natoľko zapáčil, že si ho odtiahol do svojho domu. Vytesal doň dva kríže, jeden malý a jeden väčší.
O niekoľko rokov neskôr si kňaz kúpil k domčeku aj záhradu, a na označenie, kam až jeho záhrada siaha, kameň umiestnil.
Rád vysedával na lavičke v jeho blízkosti a prehliadal si okolité polia, pozoroval vtáky a divokú zver.

Blížil sa koniec jeho života a on nemal ako kňaz žiadnych potomkov -dedičov- a chcel ukryť svoje bohatstvo. Pretože mal kameň tak rád, zakopal plné vrece peňazí práve podeň.
Pri zakopávaní ho však niekto videl. Bol to asi osemnásťročný mládenec. Chcel sa zmocniť peňazí, ale nebolo to možné, kým bol kňaz nažive.

Keď raz kňaz opäť vysedával na záhradke, zaútočil naňho chlapec s nožom a zabil ho. Ešte kým kňaz vydýchol naposledy, prehovoril: "Každý rok sa môj kameň posunie o špendlíkovú hlavičku. Keď sa dostane na druhú stranu cesty, bude koniec sveta. To je odplata za tvoj čin."

Chlapec poklad ani nevyhrabal. Bol natoľko vydesený, že už po peniazoch netúžil. Odvtedy sa kameň posúva každý rok o špendlíkovú hlavičku. A keď sa pri ňom objavia malé svetielka, to kňaz hľadá s pomocou sviečky cestu z podsvetia.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/povesti/tajuplny-kamen.html