Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Je to už pár rokov, čo sme sa odsťahovali z malebnej dedinky kúsok od Nízkych Tatier. Stále spomínam na krásne dni, ktoré som prežila v tej neskutočne pôvabnej a človekom takmer nedotknuteľnej krajine. A tak by som sa chcela ešte raz vrátiť. Aj keď sa budem vracať len v spomienkach...

Dominantou celej dediny bývalo námestie. Uprostred rástli krásne strieborné smreky, v lete kvitli ruže a tulipány. Každé ráno sa o ne chodil starať miestny kvetinár, a tak boli plné života aj v tých najškaredších dňoch. Neďaleko stával barokový kostolík, kde sa odohrávali najdôležitejšie okamihy. Napríklad keď si moja teta brala strýka. Práve v kostolíku si povedali svoje "ÁNO" a potom sa aj so všetkými hosťami presunuli opodiaľ, kde stával náš domček.

Bol postavený presne tak, ako si mamička vždy priala. Okolo domu bola obrovská záhrada s terasou, kde sme si v lete postavili bazén a opaľovali sa až do západu slnka. V kúte záhrady bolo urobené ohnisko, to ste mali vidieť, koľko sa u nás schádzalo susedov. Ľudia z celej dediny prišli, aby sa pobavili a opiekli si špekáčiky alebo chlieb! Náš psík Mišo býval vo svojej búde hneď pri vchodových dverách. Ale na noc spal pod posteľou u rodičov, pretože sa vonku bál. Mama s ockom mali izbu v podkroví a my so sestrou hneď naproti. Bola síce menšia, ale nám vyhovovala. Bola veľmi útulná a navyše sme boli ešte malé a tak sme sa radšej vybláznili v obývačke, ktorá bola dole. Pamätám si, ako sme vždy pred Vianocami zdobili stromček, ktorý sme postavili doprostred obývačky, v domnienke, že dostaneme množstvo darčekov. V kuchyni, s ktorou bola spojená obývačka, sme piekli pečivo. A mama nám tam varila najlepšie kulinárske výtvory na celom svete.

Keď sa človek pozrel z okna, uvidel vysoké štíty hôr, množstvo zelenajúcich sa stromčekov, ktoré sa pokryli bielou perinkou, keď v zime napadol sneh. Na vrcholku kopčeka, kde bývalo pútnické miesto, stávala malá rozhľadňa, z ktorej ste sa mohli rozhliadnuť snáď až na samotný koniec sveta.

Náhle ale prišiel obrovský šok. Museli sme sa odsťahovať. Mňa a sestru to bolelo pri srdiečku, keď sme odchádzali a lúčili sa so svojím domovom. S námestíčkom, ktoré bolo zahalené v opare smútku. S lesom, ktorý nám akoby mával. Ale odvtedy sme tam neboli. Bolo by to ťažké vracať sa na miesto, kde sme prežili najkrajšie roky a vedieť, že to už nepatrí ani z kúsočku nám. Mne a jej...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/popisy/jeste-jednou-se-tam-vratim.html