Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Keď som fotila rodinné akcie, len zriedkakedy sa našli fotografie, na ktorých by som bola ja. To preto, že fotograf je neviditeľný (áno, správne, ak nejde teda o tzv. selfie).
Pred krátkym časom som si privoňala k profesionálnemu foteniu. Absolvovala som dva kurzy a stále sa učím. Moji učitelia-lektori sú úžasní, poradia, skritizujú a pomôžu, keď už naozaj tečie do topánok.

Úplne novou kategóriou fotenia, ktorá sa mi naskytla, je fotenie v kostole. Prišlo mi to ako niečo úplne nové, a hlavne, kostol je pre mňa akýmsi posvätným priestorom... Ale na druhej strane tu vznikajú naozaj krásne fotografie.

Najväčším pravidlom pre fotenie v kostole je oná neviditeľnosť, mali by sme sa snažiť zachytiť atmosféru, duchovný zážitok ľudí a neustále hľadať v hľadáčiku fotoaparátu, kde sa deje niečo zaujímavé. Avšak pozor, vždy je dôležitejší zážitok ľudí na bohoslužbe a až potom ten môj! Preto sa snažím vždy splynúť, nezacláňať a nebrániť ľuďom vo výhľade, neblokovať uličky, neklopkať topánkami a pod.

V kostole fotíme bez blesku, s vypnutým AF svetielkom a na tichý režim. Pozor si dávame na ostrenie a dobre nastavenú expozíciu.

Pokiaľ možno nevstupujeme do priestoru v okolí oltára, iba s výslovným dovolením pána farára, ktorého si dovolím obťažovať ešte pred omšou.

Najcitlivejším miestom v liturgii je sväté prijímanie. Nefotíme ľudí s otvorenými ústami, je to neslušné a pre ľudí to môže byť nepríjemné. Rovnako fotografie, kde ľudia napríklad zívajú alebo smrkajú, nie sú práve kóšer.

Tak keď budete fotiť v kostole, nezabudnite na moje rady! Prajem dobré svetlo!

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/popisy/jak-se-foti-v-kostele.html