Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Maurice Ravel (1875-1937) patrí medzi tých šťastných skladateľov, ktorých dielo bolo prijaté už za ich života a zároveň nespadlo do zabudnutia ani neskôr, ako dokazujú početné prevedenia jeho diel na svetových pódiách. V mladosti študoval klavír u Charlesa-Wilfrid Bériota a kompozíciu na Parížskom konzervatóriu u Gabriela Faureho. Bol ovplyvnený hudobnou rečou Claude Debussyho, avšak vyjadroval sa po svojom. Vzhľadom na veľkú fantáziu a originalitu a zároveň majstrovské zvládnutie skladateľského remeslá je jedným z najväčších zjavov hudobného impresionizmu.

Sláčikový kvartet F dur skomponoval Ravel vo svojich 27 rokoch. V tom čase mal za sebou už niekoľko diel (klavírne Vodotrysky, Pavana za mŕtvu infantku...), avšak autor chcel napísať skladbu, v ktorej by dokázal formálne stavebné umenia. Štvorvetovú kompozíciu otvára Allegro moderato. Très doux, veta v klasickej sonátovej forme, ktorá je naplnená tempovými nuansami (ritardando, accelerando, ale aj zmeny tempa), výraznou dynamikou od piano pianissima do forte fortissima a prudkými zvratmi. Skladateľ tu v hlavnej aj vedľajšej téme hovorí jednoduchou spevavých melódií, ktorú podfarbuje klasická (tonálna) harmónia bohatá na septakordy a pre impresionizmus typické paralelné kvinty. Veta je pokojná a zároveň plná vzrušených momentov a kontrastov.

Nasledujúca veta, nesúca označenie Assez vif. Très rythmé uchváti svojou živosťou a farebnosťou. Je komponovaná vo forme A-B-A' a pôsobí ako scherzo, pričom diel A je veľmi rýchla, virtuózna časť, kde po pizzicatovom úvode prechádza melódie medzi partom prvých huslí a violy, kým sekund (striedavo s primom a violou, pokiaľ nehrajú melódiu) plní funkciu predovšetkým harmonickú a violončelo má rozpísané akordy hrané pizzicato. Diel B je kontrastná, pomalá časť, kde jemná melódia prechádza od violončela cez violu až do priamej; ku koncu sú dynamikou a tempom tvorené akési "vlny", až pizzicato v triolovom rytme naprieč kvartetom zmoduluje do dielu A', ktorý je s nepatrnými zmenami reprízou začiatku vety, vrátane zachovania tonálneho plánu.

Tretia veta Très lent je snáď najkrajšou časťou kvarteta. Jedná sa o voľnú vetu a pôsobí mozaikovým dojmom, pretože je zložená z kratších častí, tematicky-motivických prác nezriedka spracúvajúcich materiál z prvej vety, inde zase akoby odkazuje na Pavanu za mŕtvu infantku. Hĺbavé melódie prestupujú celú vetu, písanú v slabej dynamike, a na clivosti sa iste podieľa aj občasné (autorom predpísané) sul tasto a použitie sordina, ktoré sláčikovému kvartetu dodávajú zastretý, akoby tušený charakter.

O to viac od samého začiatku uchváti živosťou a neutíchajúcou dravosťou finálne Vif et agité v strhujúcom 5/8 takte. Ravel tu často používa rytmus 2:3 a 2:5, čo vedľa celkovej hybnosti a spádu vety pomáha udržať napätie. Výraz je silne expresívny. Opäť hľadá aj vyjadrenie farbou, takže tu nájdeme vypísané flažolety, glissando, tremolo, alebo hru na hmatníku. Formálne ide o rondo a rovnako ako prvá veta je komponované v jasnom F dur.

Celkovo je skladba geniálne vystavaná a hudobnými nápadmi originálna aj dnes, po viac ako sto rokoch od vzniku. Interpretačne sa radí k obtiažnejším, ale nič tu nie je nehrateľné a najmä rýchle vety sú nesmierne efektné. Hoci je to dielo moderne zmýšľajúceho autora, je nemálo vyhľadávané a vďačne prijímané ako medzi hudobníkmi, tak aj laickou verejnosťou. Alebo ako povedal Debussy: "Na kvartete nemeniť ani notu, lebo je dokonalé..."

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/odborne-referaty/smyccovy-kvartet-f-dur-maurice-ravela.html