Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Pred viac ako 2000 rokmi vytesal kočovný kmeň pastierov hlavné mesto svojej ríše do červeného pieskovca. Toto miesto bolo neskôr nazvané Petra, čo znamená skala.

Mesto slúžilo ako domov asi dvadsiatim tisícom obyvateľov, bolo strategicky umiestnené na križovatke starovekých obchodných ciest a po dlhé stáročia bohatlo a prosperovalo. Dnes Petru obývajú len nebožtíci. Skalné mesto, ležiace uprostred Jordánskej púšte, sa aj napriek svojej pomernej neprístupnosti stalo centrom turistického záujmu.

Kmeň Nabatejcov, pochádzajúci zo severozápadnej Arábie, vybudoval Petru ako takmer neporaziteľnú základňu, čím ovládol všetky karavanné cesty v okolí. Nabatejci bohatli, mohli si teda dovoliť vybudovať veľmi dômyselný systém vodného zásobovania. Vyvinuli si aj jedinečný štýl architektúry a vlastnú jemnú keramiku. Obývali Petru až do roku 106 po Kristovi, kedy ich premohli Rimania a Petra sa stala súčasťou provincie Arabia. Ľudia z kmeňa ďalej žili vo svojom pôvodnom obydlí spolu s Rimanmi, ktorí mesto obohatili o divadlo a ulicu s kolonádou.

V 4. storočí sa stala Petra súčasťou kresťanskej byzantskej ríše a mesto sa stalo sídlom biskupa. Tiež najväčší náhrobok, takzvaný Urnový, bol premenený na kostol. Od 7. storočia je ďalšia história Petry neznáma, okrem krátkeho pobytu križiakov.

K starovekému skalnému mestu sa dá dostať iba úzkym priesmykom siqom, ktorý sa vinie medzi strmými skalnými stenami. Priečelie Petry je v podstate klasicky grécke, plné sôch, výklenkov a stĺpov. Nikto nevie, či to bol pôvodne chrám alebo hrobka. Vzťahuje sa k nemu legenda, že na vrchole v urne je uschovaný poklad. Z nej je odvodený názov priečelia: Chazne, čiže Pokladňa. Zvonku sú viditeľné iba štyri vysoké stĺpy a zdobený portál. Zvyšok stavby je hladko opracovaný pieskovec bez akýchkoľvek dekorácií, napriek tomu je veľmi výrazný na prvý pohľad, pretože vystupuje z rámca plastickej, hrubej skaly.

Zo strany útesu je vytesaný kráľovský náhrobok a množstvo ďalších je ukrytých vo vnútri mesta. Nachádzajú sa tam verejné náhrobky s pohrebnými komorami vsadenými do stien, ako aj šachtový hrob, do ktorého boli zaživa zhadzovaní zločinci. Ďalej v srdci mesta sú stále viditeľnejšie rímske ruiny, najmä obrovské divadlo s 33 radmi sedadiel pre viac ako 3000 divákov. V 2. storočí pribudla trieda s kolonádou, ktorá bola zrejme kedysi lemovaná trhoviskami a fontánami. Táto ulica vedie k posvätnej oblasti Temenos, kde stojí nabatejský chrám Kasr el-Bint, ktorý je teraz ruinou. Horšie prístupný je Dér čiže Kláštor s urnou na vrchole zabudovaný do ramena hory. K nemu vedie cesta obklopená množstvom výklenkov a jaskyniek plných vytesaných krížov, ktorých funkcia nebola doteraz odhalená. Zrejme ale pochádza z kresťanského obdobia. V Petre sa mieša niekoľko rozličných štýlov, ktoré zostávajú ako pamiatka na rôzne kultúry jej obyvateľov. Najskoršie náhrobky pochádzajú už z 3. storočia pred Kristom a sú v tradičnom strohom egyptskom a asýrskom štýle. Nabatejci vstrebali postupujúce grécke a neskôr rímske vplyvy a dali tak vzniknúť novému, veľmi okázalému slohu.

Keď bola Petra v roku 1812 objavená bádateľom Ludwigom Burkhardtom pre západný svet, vzbudila úplnú senzáciu. Predstava tajného mesta ukrytého v horách akoby skôr patrila do ríše rozprávok. Toto záhadné miesto učarovalo aj mne, hoci som ho nikdy nenavštívila a poznám ho iba z fotografií. Je pre mňa záhadou, ako mesto dvakrát väčšie ako to, v ktorom žijem, mohol národ s primitívnymi nástrojmi umiestniť do skaly. Celý proces musel byť neuveriteľne zložitou inverziou klasického stavebného postupu. Každý štvorcový centimeter museli vybojovať zo skaly. A táto neskutočná námaha sa im tiež bohato vyplatila. Petra im slúžila ako dokonalý domov, pevnosť aj zdroj bohatstva. Pre archeologické bádanie je jej význam nedoceniteľný.

Poslednou dobou sa ale objavujú správy, že sa pieskovec, z ktorého je tvorená, začína mrviť. Dúfam, že sa podarí stavbu, ktorá prečkala viac ako 4000 rokov, zachrániť.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/popisy/skalni-mesto-petra.html