Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

"Prosím vás, koľko je hodín?" pýta sa nervózne starenka, evidentne nemajúca poňatia o prítomnosti. Ja, evidentne sa vznášajúca na výšinách fantázie, v priebehu pár prvých momentov precitnem a víťazoslávne prehlásim: "Pol piatej."

Ak sa teraz ponížene pýtate, či má môj doterajší slohový útvar nejaký dobre ukrytý zmysel, rada odpoviem: "Áno, len to chce čas."
Zatiaľ, než svoj prejav uznám za vhodný, vám prezradím tajomstvo: Všetko je relatívne. Pohyb je videný, a pohyb neexistuje. Rovnako ako čas.
Tak ho skúsme zastaviť a zabudnúť na umenie impresionizmu, akéhosi vznešene povrchného slova, ktoré preniklo do našej krátkodobej pamäti stredoškolského vzdelania.

Hoci je sila predstavivosti nezanedbateľná, verím, že chvíľa naprostej ignorancie fantáziu nevyžaduje.
Zabudnime teda na zdokonaľovanie našej kondičky pomocou dobiehania autobusu, halucinogénne pozorovanie sekundovky, tikanie nástenných hodín, tlak našich unavených viečok a nedochvíľnosť.

Cítíte odrazu ten svätý, nekonfliktný pokoj? Bez otravných čísel, ktoré nás doteraz prenasledovali na každom kroku?
Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sú len slovami pasívnej slovnej zásoby. A áno, mala by som končiť, slnko už zapadá.

Pýtate sa, kde je ten sľúbený zmysel slohového útvaru? V západe slnka, východe či súmraku. Opäť sa totiž vraciame k prchavosti okamihu impresionizmu a následne aj k tomu, že či chceme alebo nechceme, čas je všade okolo nás.

A je už len na vašom uvážení, či mi prepáčite, že som vás pripravila o dve minúty vášho života svojím prchavým fejtónom.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/fejetony/cas.html