Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Budík - nepríjemná záležitosť pracovného dňa. Prvýkrát sa rozčúlim už večer, kedy som nútený skontrolovať zvonenie a čas budenia. Druhýkrát som rozčúlený, keď si ho musím každý všedný deň v 6:00 hodín vypočuť a ​​vstať z postele.

Budenie ľudstvo sprevádza od pradávna. Najčulejší ľudia vstávajú so spevom vtáctva. Však sa aj hovorí: "Ranné vtáča ďalej doskáče!"
Ďalšiu skupinu tvoria ľudia prevažne z vidieka, kde sa kikiríkanie kohúta prepočuť veľmi nedá.

Našťastie s príchodom mobilných telefónov, ktoré majú v príslušenstve položku alarm, už nemusím naťahovať klasický ručičkový budík. To by som asi nezaspal. Ako mohli rodičia pri tom rámuse tikajúcich budíkov vôbec spať?

Ďalšiu formu budenia dnes predstavuje digitálny budík, ktorý netiká, ale je skombinovaný s rádiom. Niekto si pokojne nastaví čas o hodinu skôr a po prebudení počúva rádio do doby, kedy naozaj musí vstávať. Pre mňa nepochopiteľné trápenie.

Ja si rád pospím. Budík nastavujem na poslednú možnú minútu, aby som všetko stihol. Má to nevýhodu v tom, že po "zadrnčaní" musím naozaj vyskočiť, ale ten spánok za to stojí. Už teraz sa teším na prázdniny. Vtedy totiž platí jediné: "Dobrú noc, budík!"

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/fejetony/budik.html