Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Každý človek by mal snívať svoje sny, inak nemá pre čo žiť. Neviem, čo si o tomto tvrdení myslíte vy, ale podľa mňa je to svätá pravda. Človek bez sna je ako auto bez motora, bežec bez nôh alebo mucha bez krídel. Sen je určitá hnacia sila, ktorá nás ženie vpred, núti nás sa zdokonaľovať, riskovať a niekedy musíme prekonať aj sami seba, aby sme dosiahli vysnívaný cieľ. Záleží tiež na tom, aký cieľ sme si vytýčili a je potrebné vedieť s rozumom posúdiť, či je reálny. Ak nie sú ľudia sami k sebe kritickí, skôr či neskôr budú veľmi sklamaní.

Sen. Čo to vlastne je? Nie je to nič hmatateľného, ​​a napriek tomu sa môže stať skutočnosťou. Môžeme ho mať, túžiť po ňom, umierať s ním, alebo si ho splniť. Lenže čo sa stane, keď si svoj sen splníme? Potom si človek vysníva ďalšie ciele, aby mohol neustále objavovať nové rozmery svojho života. Myslím si, že túžiť po niečom je údelom nás všetkých už od čias, kedy vznikla ľudská rasa. Ľudia vždy túžili po tom, čo nemali. Chceli lepšie bývanie, chutnejšiu stravu, teplejšie oblečenie, a tak museli vymýšľať a vyrábať veci, ktoré im tento štandard poskytnú. Lenže keď si zvykli na pohodlné bývanie, chutnú stravu a mali teplé oblečenie, chceli stále lepšie a dokonalejšie veci. A práve týmto spôsobom sa ľudstvo dopracovalo od pazúrika až k počítaču.

Už od útleho veku máme najrôznejšie sny o tom, čím by sme chceli v živote byť. Dievčatá sa považujú za budúce princezné, pre ktoré si príde princ na bielom koni, alebo sa chcú stať učiteľkami a byť tiež také šikovné ako ich ozajstné pani učiteľky. V čase môjho detstva boli populárne tiež predavačky, modelky, herečky, džokejky, speváčky a iné dominantné ženy. Snívali sme s kamarátkami o dlhých trblietavých šatách, množstve peňazí, zámkoch, stajniach plných bujných koní a o topánkach na vysokom podpätku, ktoré sa z nám neznámeho dôvodu nedali nikde zohnať v našich veľkostiach nôh. Taká nespravodlivosť! Mamičky ich mohli nosiť a my nie?

Chlapci naopak snívali o kariére vojaka, letca, astronauta, hokejistu, futbalistov, prezidenta a v niektorých prípadoch dokonca aj smetiara. Išli sme svetom a postupne sa tie naivnejšie z našich snov začínali rozpúšťať ako para nad hrncom. V horšom prípade sa z budúcej učiteľky v 17 rokoch stala slobodná matka a z budúceho astronauta sa stal mladík neschopný dosiahnuť výučný list.

Na ceste za našimi snami stojí obrovské množstvo prekážok a je na nás, ako sa s nimi dokážeme vyrovnať. Veľa tiež záleží na výchove našich rodičov a na ich prístupe k nám. Ak rodičia chcú mať zo svojho potomka za každú cenu doktora a on medzitým tajne chodí na krúžky šitia a pod perinou si číta módne časopisy, môže sa stať, že potomok síce vytúžený doktorát získa, ale v živote nikdy nebude šťastný, alebo nápor nevydrží, a to potom môže vyvrcholiť tragédiou. Sama som sa stretla s prípadom, kedy chlapec radšej volil smrť ako neustále výčitky zo strany rodičov a prípadný neúspech v štúdiu. Aj týmto smerom sa môžu uberať ľudské kroky, ktoré už nevedia, kam ďalej.

Ako som povedala, rodičia môžu život osladiť, ale aj poriadne strpčiť. Ste hrdí na muža a ženu, ktorých spojením ste vznikli? Alebo máte voči nim určité výhrady? Je jasné, že práve títo dvaja ľudia vás sprevádza štartom vášho života a formujú vaše sny, túžby a pohľad na svet, bez toho aby ste si to sami uvedomovali.

V mojom prípade som v otázke svojich rodičov na rozpakoch. Svoje rodičia ctím a v mnohom sú mi vzorom, ale nájdu sa isté životné momenty, ktoré ma ovplyvnili natoľko, že ma stálo veľa energie sa s nimi vyrovnať, a viem, že ma pravdepodobne poznačili do konca života. Nezmieňovala by som sa o tejto skúsenosti, keby som nevedela, že práve od tejto etapy života strávenej s obomi rodičmi sa budú odvíjať moje sny s veľkým "S". Naši sa rozviedli v mojich šiestich rokoch. Dovtedy ma vôbec netrápilo veľa vecí. Bola som dievčatko vyrastajúce na dedine, obklopené množstvom koní a iných zvierat. Hrala som sa s "bárbinami" a snívala o parkúrových pretekoch, ktoré budem vyhrávať na svojom koníkovi a pritom vyzerať práve tak ako tie bezchybne krásne bábiky Barbie, tváriac sa, ako by sa ich žiadny problém nikdy netýkal. Lenže tento "sen" sa skončil vo chvíli, keď sa môj otec k matke prestal správať ako gentleman. V tej dobe som vlastne ani nechápala, čo sa deje, ale o to horšie bolo, keď som si to uvedomila postupom času.

Človeku akoby nejaká sila sňala ružové okuliare a odhalila skutočnosti, ktoré som síce nechcela vidieť, ale ktoré nešli prehliadnuť. Je to, ako keby váš doterajší svet bol domčekom z kariet, znenazdania sa zrútil a vy ste videli tú spúšť okolo. Zdalo sa mi, že sa hanbím za všetku tú lásku, ktorou som do otca predtým vkladala. Všetko zrazu bolo inak a táto zmena bola nevratná. Od tohto momentu som pochopila, že v živote nás nečaká len to príjemné. Otvorili sa mi oči a ja som videla svoju matku, snažiacu sa vyrovnať s vlastnou nepriazňou osudu a pritom ešte uživiť jedno nenásytné mláďa - mňa.

Odvtedy už som si priala len jedno, a to aby sme sa s mamkou mali lepšie aj bez otca. Teraz už je to 12 rokov za nami a moje veľké želanie o lepších zajtrajškoch sa splnilo. Žijeme spoločne v malom bytíku a nemáme sa vôbec zle. Som rada, že nás to úplne nezrazilo na kolená a v istom slova zmysle aj posilnilo. Už sa nezaoberám malichernosťami a snažím sa zamerať na konkrétne a užitočné veci. Preto teraz snívam o svojej vlastnej nezávislosti. Lenže to má háčik. Ľahko sa o tom hovorí, ale horšie sa to plní. Pod pojmom "vyletieť z hniezda" som si predtým predstavovala väčšiu zábavu. Do chvíle, kedy nás živia rodičia, nemáme moc starostí. Na prácu máme len školu, nejaké tie nevyhnutné domáce práce a zvyšok je len zábava. A musím sama priznať, že aj keď viem o mojom bezstarostnom bytí, napriek tomu sa stále na niečo sťažujem.

Poznáme to všetci. Raz na učiteľa, druhýkrát na rodičov a tretíkrát napríklad na úmornú slohovú prácu. Čo ale znamenajú tieto naše problémy oproti problémom našich rodičov - platiť nájom, udržať si zamestnanie, mať na starosti chod domácnosti alebo sa s nami ešte po večeroch doučovať matematiku. Toto a ešte oveľa viac musia zastať naši rodičia. Čo je na tom ale najvtipnejšie? Že väčšinu z nás čaká úplne to isté. Než k tomu dospejeme, túžime prežiť veľa nezabudnuteľných zážitkov a pozbierať potrebné skúsenosti.

Mojím súčasným snom je vyštudovať vysokú školu a rozšíriť si tak obzory. Hlavne sa vyhnúť ľuďom so zlými úmyslami. Od ľudí sa môže človek veľa naučiť. Hlavne od starčekov a stareniek sa dajú pochytiť tá najužitočnejšie ľudské múdra a vyvarovať sa potom chýb, s ktorými oni v mladosti zápasili. Preto je treba mať oči "na stopkách", uši nastražené a jazyk mierne "podrezaný". Tak si budeme môcť prerážať cestičku za svojimi snami.

Hovorí sa, že ľudia budú vždy túžiť po tom, čo nemajú alebo po tom, čo im je alebo bolo odopierané. Dôvod, prečo som písala o svojom detstve, je jasný. Zážitky z môjho detstva ma doviedli k ďalšiemu snu. A tým je poskytnúť svojim vlastným deťom rozprávkové detstvo a bezproblémových rodičov. Fajn vízia, že? Ale kde nájsť muža pre to stvoreného? A čo keď ja sama nebudem schopná v tejto skúške obstáť? Je mi jasné, že nie som jediná, kto sníva o skvelom manželstve plnom lásky a porozumenia. O tom snívajú milióny vydatých aj slobodných žien na celom svete. Všetky tajne snívame o milujúcich, verných, inteligentných, bohatých sexy "supermužoch", na ktorých sa budeme môcť spoľahnúť v každej situácii. Lenže tí sa vyskytujú naozaj len zriedka a je takmer nemožné na nich naraziť. Nepopieram, že existujú, to nie. Sami ste už iste videli v televízii alebo sa stretli s pármi, ktoré oslávili aj diamantovú svadbu a napriek tomu sú stále zamilovaní. Zamilovanosť v ich prípade už ale neznamená prebdené noci a dni s hlavou v oblakoch, ale vzájomnú úctu a lásku, ktorú nepoznamenal čas.

Pri pohľade na rozpadajúcu sa rodinu mi pripadá, že sľub lásky, úcty a vernosti znamenal len hlúpu frašku, ktorá úplne stratila svoj zmysel. Rozvody sú v poslednom čase oveľa bežnejšie ako predtým. Zaujímala by ma príčina narastajúceho počtu rozvodov. Povedala by som, že sa zo vzťahov vytráca predovšetkým tolerancia. Malé nezhody tak vyrastú do obrovských rozmerov a neznášanlivosťou rodičov potom trpia najviac deti, ktoré za nič nemôžu.

Priala by som si, aby sa už nikdy neopakovalo nič z toho, čo som zažila, ale viem, že život dokáže prichystať všeličo. Zaručený recept na šťastný život ešte nebol vynájdený, a tak mi nezostáva nič iné ako veriť, že sa môj sen stane skutočnosťou.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/eseje/sen-kterym-ziji-kazdy-den.html