Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Akademický slovník cudzích slov uvádza, že konzumná spoločnosť je "typ modernej industriálnej spoločnosti, v ktorej sú rozhodujúce sociálne funkcie určované spotrebou (konzumom)." Dalo by sa tiež povedať, že konzumná spoločnosť je tá, v ktorej ľudia spotrebujú oveľa viac, než skutočne potrebujú.

Ako už napovedá slovo "moderné" použité v definícii, je konzumná spoločnosť z hľadiska histórie javom relatívne novým. Zrejme nemožno jednoznačne určiť, kedy sa prvýkrát objavila, ale už letmý pohľad do dejín literatúry napovie, že minimálne od polovice minulého storočia sa proti tomuto typu spoločnosti objavovali protesty - ako príklad môžeme vziať takzvanú "beat generation", do ktorej patria mladí autori 50. rokov 20. storočia, ktorí sa svojim provokatívnym spôsobom života (užívanie drog, odmietanie spoločenských noriem atď.) snažili protestovať práve proti konzumerizmu vtedajšej americkej spoločnosti.

O tom, že spoločnosti vo vyspelých častiach nášho sveta sú konzumné, netreba dlho diskutovať. Tieto spoločnosti rozhodne produkujú viac, než je nevyhnutné, a štandardná životná úroveň ďaleko presahuje hranicu toho, čo je nevyhnutné k životu.

Otázka teda znie, či je konzumná spoločnosť jav skôr negatívny, alebo pozitívny. Je jasné, že konzumná spoločnosť viac ako uspokojuje materiálne potreby človeka. Ľudská bytosť má však aj iné potreby a práve z ich hľadiska by mohlo byť možné posúdiť, či je život v konzumnej spoločnosti pre človeka prospešný, alebo nie.

Americký psychológ Abraham Maslow vytvoril pyramídu ľudských potrieb, pričom do základov umiestnil fyziologické potreby, ako sú jedlo, spánok atď. a do vyšších poschodí pyramídy umiestnil potreby podľa jeho názoru vyššie, pričom je podľa neho vždy nutné uspokojiť potreby z nižších poschodí a až po ich naplnení sa možno sústrediť na potreby vyššie. Budeme teda postupovať hore po stupňoch Maslowovej pyramídy a pokúsime sa určiť, či konzumná spoločnosť tieto potreby uspokojuje a či teda človek žijúci v takej spoločnosti môže naplniť aj svoju potrebu najvyššiu, ktorou je podľa Maslowa sebarealizácia.

Ako už bolo povedané, v základe pyramídy ležia potreby fyziologické. O tých už bolo vyhlásené, že ich konzumná spoločnosť uspokojuje viac ako dostatočne a možno teda postúpiť ďalej.
Do druhého poschodia Maslow umiestnil potrebu bezpečia. Čo môže človeka ohroziť? Nebezpečenstvo existuje celý rad od iných ľudí až po prírodné katastrofy a žiadny z významných faktorov, ktoré môžu navodiť pocit ohrozenia, zrejme nezávisí od toho, či spoločnosť, v ktorej človek žije, je alebo nie je konzumná. Tým pádom nás tento bod nezaujíma, môžeme ho vyhlásiť za splnený a postúpiť ďalej.
Tretie poschodie pyramídy si bude vyžadovať dlhšiu zastávku. Sem totiž americký psychológ umiestnil potrebu spolupatričnosti a lásky, inými slovami potrebu pozitívnych vzťahov s inými ľuďmi. Tu nemôžeme vyhlásiť, že sa táto otázka netýka typu spoločnosti, pretože medziľudské vzťahy sú výrazne ovplyvnené spoločnosťou, v ktorej títo ľudia žijú. Naše vzťahy s inými ľuďmi sú veľkou mierou diktované spoločenskými normami. Ako príklad vezmime jedno kultúrne špecifikum antického Grécka: v klasickom období tu bol bežný homosexuálny vzťah medzi chlapcami a dospelými mužmi. Nám sa dnes podobný vzťah zdá zavrhnutiahodný a len ťažko chápeme to, čo vysvetľoval Joachim Fernau vo svojej knihe Od Olympu k Akropolu. Snažil sa tu objasniť, že homosexuálny vzťah bol iba tou najfyzickejšou dimenziou vzťahu, ktorého cieľom bola predovšetkým morálna a intelektuálna výchova chlapca prostredníctvom neustáleho kontaktu s dospelým mužom, ktorý mal byť pre chlapcov vzorom. To, v akej spoločnosti žijeme, teda určuje, aké vzťahy budeme nadväzovať.

Ohľadne spolupatričnosti a lásky je nutné konštatovať, že konzumná spoločnosť im príliš nepraje. Tento typ spoločnosti je totiž svojím zameraním materiálny a materializmus väčšinou vedie k egoizmu, a láska či spolupatričnosť naopak vyžadujú nesebeckost a ušľachtilosť, čo nie sú hodnoty, ktorým by konzumná spoločnosť učila.

Postupme ďalej: štvrté poschodie obsahuje potrebu uznania. Tú človek pociťuje nezávisle od toho, v akom type spoločnosti žije. Rozdiel je v tom, čo musí dosiahnuť, aby bol uznávaný. Už bolo povedané, že konzumná spoločnosť je materialistická a materiálne teda bude aj to, čo bude v takej spoločnosti budiť úctu. Veci, ktoré sú z dnešného hľadiska hodné uznania, sú väčšinou vysoké postavenie či vzdelanie. Pravdou je, že aby človek tieto veci dosiahol, nemusí mať žiadne zvláštne kvality. Vysoké postavenie či akademický titul je vecou skôr formálnou než otázkou charakteru. A ak sledujeme správy, nájdeme v nich tisíce dôkazov, že prostriedkom na dosiahnutie týchto vecí je často skôr nejaká forma podvodu než osobná snaha. Konzumná spoločnosť teda umožňuje naplniť potrebu uznania. Je tu však jedno veľké ale: táto potreba často býva naplnená pomocou nemorálnych alebo minimálne nečestných prostriedkov.

Posledné, najvyššie poschodie obsahuje potrebu sebarealizácie. Tu by bolo dobré si položiť otázku, čo to vlastne sebarealizácia je. Jedná sa o plné rozvinutie a využitie vlastných potenciálov a naplnenie osobných cieľov. Dostávame sa tu k otázke skutočne filozofickej, pretože je jasné, že do "naplnenia osobných cieľov" nemôžeme zahrnúť iba uskutočnenie plánov, ktoré si bežne vytvárame. Narážame tu na jav, ktorý sa donekonečna opakuje v literatúre aj filme: existujú snáď tisíce príbehov, ktorých hrdinami sú ľudia, ktorí majú zdanlivo všetko - sú bohatí, majú prácu, ktorá ich baví, majú vzdelanie, majú čas, aby sa venovali svojim záľubám... a napriek tomu nie sú šťastní. Práve šťastie, ktoré je cieľom sebarealizácie, je otázkou, ktorou sa už od staroveku zaoberajú myslitelia vo všetkých častiach sveta. Jej zodpovedanie vyžaduje hlboké skúmanie človeka, jeho podstaty a zmyslu jeho existencie. A práve preto konzumná spoločnosť nepraje naplneniu tejto ľudskej potreby. Konzumná spoločnosť je zameraná na spotrebu bez ohľadu na to, či ide o produkty nevyhnutné alebo aspoň užitočné, či produkty, ktoré sú vyrábané len preto, aby boli predávané. Taká spoločnosť ukladá človeku nutnosť neustále nakupovať, najmä v dnešnej dobe, keď sa životnosť vecí radikálne skracuje. Aby sa mohlo nakupovať, musí sa zarábať. Na človeka sú v tomto ohľade kladené stále väčšie a väčšie nároky a nezostáva prakticky žiadny priestor na riešenie takých vecí, ako je vyššie načrtnutá potreba sebarealizácie.

Zistili sme teda, že konzumná spoločnosť nevie uspokojiť vyššie potreby človeka a vzhľadom ku kvalite života jednotlivca ju teda môžeme vyhlásiť za jav skôr negatívny. Je teda pochopiteľné, že v úvode spomínaná "beat generation" nebola jediným protestom proti tomuto typu spoločnosti, hoci je jasné, že ich provokácie neboli tým správnym riešením problému.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/eseje/konzumni-spolecnost.html