Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Dlho som premýšľala a zvažovala, akú osobu si pre charakteristiku zvolím a nakoniec som sa rozhodla pre človeka, ktorý bohužiaľ už nie je medzi nami, ale v mojich spomienkach aj srdci žije stále – moja prababička.

Nie, nebola nijako slávna, určite ste ju nemohli vidieť v televízii, ani si o nej prečítať článok v časopise, ale pre mňa – pre mňa to bol niekto, kto ma každý deň vítal, keď som prišla zo školy, niekto, kto mi donekonečna rozprával svoje historky z detstva a popisoval všemožné kúty Bratislavy, niekto, kto za mnou vždy prišiel na záhradu a s radosťou vítal každú moju návštevu. Tiež to bol niekto, kto prečítal snáď všetky knižky na svete, niekto, s kým som sa mohla zakaždým rada porozprávať a láskyplne ho objať.

Utieklo už 88 rokov od chvíle, čo sa narodila ako prostredná z troch dcér. Rodičia ju pomenovali Eliška, ale napriek tomu jej nikto nepovedal inak ako Jarmilka.

Už odmala bola vychovávaná k úcte k ľuďom, zvieratám, veciam aj k starobe. Bola láskavá a jej celoživotnou vášňou sa stali knihy. Hoci nemala vždy na ružiach ustlané, vážila si všetky veci, ktoré jej život nadelil. Oddane milovala svoju rodinu, svojho muža aj svoje tri deti. Jej otec bol obchodník a často sa sťahovali, či už to bola Nitra, Trnava alebo Banský Bystrica, každé mesto sa jej vrylo do pamäti a často sa k nim v myšlienkach vracala, avšak jej najväčšou láskou sa stala Bratislava. Kedykoľvek o nej rozprávala, oči sa jej rozžiarili, popisovala každý kút, každé jej obľúbené miesto, vždy som mala pocit, že sa prechádzam po hlavnom meste s ňou.

Nie je deň, kedy by som si nespomenula na jej vľúdnu vráskavú tvár poznamenanú dlhým životom. Stratila rodinu, muža aj dve deti. A hoci sa so svojou stratou nikdy úplne nevyrovnala, bola to sebavedomá a úctyhodná dáma, ktorá sa ku mne správala za každej situácie vľúdne a s láskou a ja som ju mala právom rada. Mala hlboké hnedé oči, ktoré skrývali mnoho tajomstiev, krátke snehobiele vlasy mala zakaždým pekne upravené a vyžarovala dojmom jemnej a krehkej dámy, ale vo vnútri bola silným bojovníkom, ktorý hájil svoju rodinu, svoju česť a svoje rozumné názory. Mala rada prírodu a kým mohla, trávila voľné chvíle na rozkvitnutej záhrade. Najradšej mala leto, kvitnúce kvety a vôňu čerstvo pokosenej trávy.

Moja prababička bola tou najmúdrejšou dámou, ktorú som mala možnosť spoznať. Neprestanem si ju vážiť a nikdy na ňu nezabudnem, lebo verím, že ten, kto v srdci žije, nikdy neumiera!

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/charakteristiky/prababicka.html