Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Výber učiteľa, o ktorom som sa rozhodol písať, je minimálne dosť prekvapujúci. Po dlhých úvahách koho vybrať, som si nakoniec zvolil vyučujúceho, ktorému sa nebudem musieť pri odovzdávaní tejto práce pozerať do očí a od ktorého sa prípadne nemusím báť hnevu alebo bolestivej odplaty (teda aspoň dúfam). O to je môj výber prekvapivejší.

K vyučujúcej, ktorú som sa rozhodol charakterizovať, mám taký zaujímavý vzťah:
Na jednu stranu ju vnímam ako veľmi dobrého pedagóga, ktorý svojmu predmetu naozaj rozumie, vie ho dobre podať a čo do správania k žiakom, by som ju zaradil medzi "ľudí". Ťažko sa to vysvetľuje, ale skrátka zo štýlu komunikácie si človek môže byť istý, že s ňou môže jednať ako s normálnym človekom, svoje vety nemusia zbytočne zaobaľovať do akejsi "školskej terminológie", ale môže presne povedať, čo si myslí, čomu nerozumie a podobne. Na druhú stranu, ona sa s nami tiež veľmi "nemaže" a hovorí s nami na rovinu, takže ak sa jej niečo nepáči, nerobí z človeka hlupáka, nezdržiava zbytočnými dvojzmyslami a na rozdiel od niektorých iných učiteľov nemá problémy posadiť človeka s päťkou sa slovami: "Odchod, päťka!" No v prípade, že vidí snahu, je schopná aj povedať: "No, veľmi ti to nejde, tak sa to douč, dnes ťa známkovať nebudem, vytiahnem si ťa zajtra."

Tým sa dostávame k druhej strane mince – táto vyučujúca je moja Nemesis. Moja najhoršia nočná mora. Učí totiž predmet, z ktorého dostávam tik do oka, z ktorého mám panickú hrôzu a s ktorým som vždy bojoval a naďalej aj bojovať budem. Totiž matematika, ktorú PaedDr. Monika Kubatová (pozn. redakcia: meno bolo zmenené) vyučuje, aj napriek technickému zameraniu tejto školy, ktorú inak pomerne v pokoji zvládam, je predmet, ktorý ide absolútne mimo môjho chápania a ktorý je mi úplne "proti srsti".
Ďalej by som o pani učiteľke mohol napísať: Za svoju priamočiarosť a pohodové konanie po triede požaduje tri veci: disciplínu, snahu a znalosti. V prípade nekázne je od prírody vybavená veľmi silnou zbraňou - abnormálne výkonnými hlasivkami, s ktorými aj podľa jej slov "...inak zakričím tak, až spadne škola...", dokáže naozaj zázraky. Ako je na tom s demoláciou budov, ťažko povedať, túto schopnosť na nás ešte nepoužila, ale stačí už len fakt, že dokáže utíšiť aj našu triedu, čo je vec, ktorú u nás na škole zvládne iba niekoľko vyvolených. Pravda, nielen silou, ale aj obsahom svojich slov nás dokáže umravniť, takže by sa dalo povedať, že má u nás v triede všeobecný rešpekt. Je skrátka dosť priama, čo sa mi na nej páči.

V prípade neznalosti na hodine je jasné, ako človek dopadne. Ale cez prestávky je vždy ochotná so študentmi vyriešiť ich drobné nedostatky a neznalosti. Avšak na druhú stranu, pri dlhšej absencii, ako som už vďaka prekonanej mononukleóze pocítil, sa človek musí dosť otáčať, aby si zohnal doučovanie. Pani učiteľka je totiž hluchá ku všetkým prosbám o mimoškolské doučovanie, a to aj napriek váhe finančného podplácania, na čo normálne väčšina matikárov počuje. Ale zatiaľ som úspešne dospel až do tretieho ročníka (a dúfam, že tým nekončím). Môžem sa vlastne sťažovať?

Len v poslednej dobe s jej predmetom pomerne dosť bojujem, pretože v ňom začína pomerne veľa prituhovať. Ale ako som už avizoval predtým, je to dané skôr mojou prírodnou "anti-matematickou" bariérou, ktorú by bolo ťažké prekonať absolútne pre kohokoľvek.

Vzhľadovo je pani učiteľka veľmi sympatická dáma. Vek radšej z bezpečnostných dôvodov neodhadujem. Odhad totiž spadá do vedy matematickej a vďaka nemu mám už aj tak dosť problémov. Preto svoje šťastie pre istotu nebudem znovu pokúšať.
Má nakrátko strihané blond vlasy, chodí vždy štýlovo a moderne oblečená.

Celkovo patrí pani učiteľka Kubatová do skupiny ľudí, ktorí sú mi sympatickí a ktorých mám v istom slova zmysle rád, ale vidím ju vždy strašne nerád.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/charakteristiky/nase-mila-vyucujici.html