Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• autocharakteristika

Pozerám sa na svoj odraz v zrkadle svojej izby a pokúšam sa zo seba niečo vyčítať.
Najprv by som sa vám mala asi predstaviť. Volám sa Klára a mám 14 rokov.

Zahľadím sa pozornejšie. Od ostatných sa výrazne líšim. Moju drobnú a chudú postavu rámujú čierne džínsy a tričko s veľkým nápisom Metallica, prekvapivo tiež čierne, ako väčšina môjho šatníka.
Prejdem k svojej hlave. Ani s mojou drobnou postavu ma nemožno prehliadnuť. Pousmejem sa nad svojou myšlienkou a namotám si prameň z dlhých červených vlasov na prsty. Pri hlave sú uhľovočierne, ktoré sa ale s ich pribúdajúcou dĺžkou menia na výraznú červenú.
Prehrabnem si ofinu svojich vlasov, ktoré mi neustále padajú do tváre. Na nej rozhodne nejdú prehliadnuť čierne okuliare, pod ktorými vynikajú svetlomodré oči orámované čiernymi linkami. V ľavom uchu mám len obyčajný krúžok, zato pravé ucho mi zdobí tunel a zopár piercingov.

Keď sa zameriam na svoje vnútro, najviac u mňa prevažuje asi skromnosť. Dokážem si veľa vecí odrieknuť a nepotrebujem mať všetko, čo je práve hitom medzi ostatnými.
Čo sa týka môjho vzťahu k sebe samej, dosť sa podceňujem a všeobecne si jednoducho v ničom neverím. V dnešnej dobe plnej "egoistov" je táto vlastnosť nežiaduca, ale s tým ja nič nenarobím. Nikdy som nemala potrebu sa meniť kvôli spoločnosti, tak s tým nechcem ani začínať.

K ostatným ľuďom sa ale správam dobre, pokúšam sa byť vrelá k svojim kamarátom. Aj na ostatných sa snažím byť milá, teda pokiaľ mi svoje správanie neoplácajú druhou stranou mince. Akonáhle sa ku mne niekto nespráva dobre, ignorujem ho a vymažem ho zo svojho sveta. Taký človek pre mňa jednoducho prestane existovať a ja sa pokúšam nebyť v jeho blízkosti.
Nemám rada ľudí, ktorí sú arogantní a až prehnane sebavedomí. Tým sa snažím vyhýbať.

Aj keď si to ostatní neuvedomujú, som dosť citlivá, niekedy až precitlivená a náladová. Rozplače ma kadejaký dojemný film, a to vo veľkej miere. Tiež neunesiem, ak na mňa niekto kričí, čomu sa niekedy nedá vyhnúť.
Som aj dosť zamĺknutá - keď sa zo mňa niekto pokúša niečo dostať, musí mať trpezlivosť. Svoje emócie ale nedávam veľmi poznať, nechcem byť pre ostatných ako to malé slabé dievča.
Vo veľkých spoločnostiach sa cítim nesvoja, v triede som skôr tá "neviditeľná", čo mi ale práve veľmi neprekáža.

Medzi moje záujmy patrí hlavne hudba, najmä tá tvrdšieho žánru. Dokázala by som sa nazvať tým človekom, ktorý by bez hudby doslova nežil, len by prežíval. Na koncertoch a tomu podobných miestach som ako vo svojom živle. Bez svojej hudby by som to jednoducho nebola ja!

Ďalším mojím záujmom je maľovanie. Hlavnou témou sú speváci z mojich obľúbených skupín. Tiež rada chodím do prírody - či už s kamarátmi, alebo sama. Občas v dobrom počasí vezmem svoj longboard a idem sa previezť.

Som ten typ, čo by nikdy nechcel bývať vo veľkomeste, napríklad v Bratislave. Všade sú len nekonečné paneláky, obchodné centrá a nebezpečné cesty. Na takom mieste by som necítila voľnosť, akú cítim práve vo svojej dedine. Navyše s mojím orientačným zmyslom by som sa veľmi rýchlo stratila. Som rada, keď sa okolo mňa rozprestiera zeleň a pokoj.

Každý človek je nejaký iný, niečím výnimočný... Ale nikto nemôže byť úplne bezchybný a takého by sme ho mali aj my ostatní brať!

Naposledy sa premeriam pohľadom v zrkadle, potom od neho odstúpim a idem ďalej žiť svoj život...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/charakteristiky/muj-odraz-v-zrcadle.html