Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Hlboko v lese žil vlk, ktorý sa stránil svojej svorky. Bol to vlk samotár, lebo ho nikto nemal rád, pretože nevedel loviť a k tomu ešte bol neustále hladný, takže vždy zjedol viac ako len svoj podiel, čím obmedzoval iných vlkov. Ostatní vlci ho vyhostili na okraj lesa, kde bol nútený sa živiť, ako sa dalo, tým, čo mu práve prišlo pod ňufák. Lenže mäso to nebolo, to je jasné...

Raz sa stalo, že narazil na poranenú srnku. Nemal zľutovanie, aj keď prosila akokoľvek žalostne. Roztrhal ju a zjedol, ostali len kosti, ktoré už nešli viac rozhrýzť. To sa opakovalo aj so zajacom a urasteným srncom, avšak tých zabil v spánku. Zbabelec. Po lese sa to rýchlo rozkríklo. A tak sa z vlka samotára stal vlk zabijak.

Keď sa zase jedného dňa potuloval krajom lesa, uvidel, ako sa v pytliackom oku zmieta za nohu chytená líška. Rýchlo k nej pribehol, a keďže jeho hlad opäť nepoznal medzí, už-už sa chystal ju zahryznúť. Avšak vtom líška zapískala a všade okolo sa objavili zvieratá z celého lesa, ktoré sa jednohlasne zhodli, že vlk musí preč, že sa ho musia zbaviť, než ich všetky zožerie.
Áno, bola to pasca, a zločinec sa chytil. A tak sa na neho vrhli a ukameňovali ho, lebo si podľa ich mienky nič lepšie nezaslúžil!

Líška bola vlkovi Judášom, vydala ho do rúk spravodlvosti, avšak po dohovore so všetkými. Tu vidieť, že vlk-vyvrheľ, ktorý sa spoločnosti stráni a je akousi škodnou, až vrahom, nemá v tejto spoločnosti čo hľadať, preto je nutné ho izolovať, v tomto prípade zabiť...

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/bajky/o-nenasytnem-vlku.html