Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Román Tisícročná včela vyšiel v roku 1979 a zachytáva sociálne, politické, kultúrne a národné fakty zo života slovenského ľudu od konca devätnásteho storočia po koniec prvej svetovej vojny a rozpad Rakúsko-Uhorska. Obsahuje prvky existencionalizmu, magického realizmu i historického tradicionalizmu. Zobrazuje život človeka od narodenia až po dobrovoľnú či násilnú smrť, život v mnohých podobách. Rovnomenná filmová adaptácia Juraja Jakubiska z 1983 sa dočkala mnohých ocenení.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Tisícročná včela / Jaroš, Peter. 3. vydanie - Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1984. 442 strán.

LITERÁRNY ČAS A PRIESTOR:

koniec devätnásteho a začiatok dvadsiateho storočia, Hybe, horská dedina pod Vysokými Tatrami

JAZYK:

Štýl románu je novátorský, provokujúcejší než bol v tvorbe kritických realistov, ktorí zachytávali približne ten istý historický úsek. Tak ako sa Jaroš dotýka tabuizovaných tém, experimentuje i v jazykovej oblasti. Nevyhýba sa šokujúco drsným prirovnaniam a expresívnym prvkom.

OBSAH:

Jeho stredobodom sú životné osudy hornoliptovskej hybskej rodiny Pichandovcov, jej troch generácií (Martin a Ružena, ich deti Kristína, Samo a Valent a ich deti). Román je však postavený na omnoho širšom základe než na akejsi rodinnej kronike. Tento rámec je rozšírený ďalšími viac či menej dôležitými postavami a ich príbehmi, hybskými genealógiami, avšak v súlade so svojím modelovým charakterom sa román sa dotýka aj sociálnej, národnej a politickej problematiky relevantnú historickému vývinu slovenského národa od revolúcie 1848 po vznik prvej československej republiky.

Hlavní protagonisti sú zväčša roľníci a murári, ľudia z dediny, ktorí však majú skúsenosť z "veľkého sveta" - vďaka cestám za murárskou prácou prinajmenšom z rozprávania poznajú pomery v celej monarchii, ktoré neraz museli okúsiť na vlastnej koži. Zasahujú ich boje a premeny veľkých historických procesov, ich vzťah k skutočnostiam je polemický a konfliktný - postavy nie sú pasívne. Autor sa ich prostredníctvom vyrovnáva s bezútešnou sociálnou a politickou realitou. Ich prostredníctvom spája každodenné dianie a dejiny, ktoré hýbu Slovenskom a celou monarchiou, subjektívne s objektívnym, bezprostredné so sprostredkovaným, spontánne s naprogramovaným. Popri politických revolučných udalostiach sledujeme "osobné revolúcie" vo vnútri postáv, ako napríklad osobná polemika o existencii Boha a postupný prechod k ateizmu u Martina Pichandu. Tieto vnútorné osobnostné konflikty sa spravidla odohrávajú skôr, ako sú postavy zatiahnuté do skutočného boja proti národnému útlaku, proti diskriminácii či boja priamo v prvej svetovej vojne. Autor akoby chcel postavy pripraviť na reálny boj v omnoho širších súvislostiach práve spôsobom konfliktu so sebou samým a určitým vnútorným posunom, ktorý zákonite po životných prekážkach nastáva. Pre Jaroša platí známe "každý nesie len taký ťažký kríž, aký unesie" a svoje postavy najskôr na ďalšiu prekážku pripraví skúškami menšími, necháva ich vyzrieť, aby neskôr mohli úspešnejšie bojovať s ťažkým údelom.

Tieto prekážky však nie sú u jednotlivých postáv celkom porovnateľné. Samo sa v rôznych smeroch snažil nasledovať životný príklad svojho otca, ale o čo jednoduchší a krajší svet obklopoval Martina Pichandu! On je tiež z rodu ľudových filozofov, avšak tam, kde je jeho syn pohrúžený do smútku a bolestných pochybností, Martin sníva o prapodivných erotických vzplanutiach (niekoľkodňové hýrenie so Želkou Matlochovou v bruchu veľryby) a o exotických výpravách (založenie slovenského rodu na Madagaskare). Samo napríklad kráčal v otcových šľapajach a zorganizoval výpravu na múračky. Dostávame sa však k rozdielnosti údelu otca a syna. Murárska partia vedená Martinom nemá ďaleko k bande hravých chlapcov, ktorí sa vydávajú do sveta za poznaním a dobrodružstvom a ich putovanie končí pôžitkárskym užívaním si u hýrivého statkára. Sama však z rodnej dediny vyháňa núdza a hlad a dočká sa strašnej "odplaty za svoju snahu" - smrti syna.