Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

V najobľúbenejšom románe Maxima Gorkého je zachytené dôležité obdobie ruského spoločenského života: začiatok dvadsiateho storočia, keď sa myšlienky vedeckého socializmu začali masovo šíriť z uzavretých krúžkov medzi robotnícku triedu.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Vyšlo v Bratislave vo vydavateľstve Tatran v roku 1985 ako 1. vydanie. Počet strán 426, slovenský jazyk. Edícia Čítanie študujúcej mládeže; 172. MDT: 882-31-93. Z ruského originálu preložila Marušiaková Viera

OBSAH:

Matka Palageja Nilovna Vlasovová žije so synom Pavlom Michailovičom. Jeho otec je zámočník, notorický alkoholik, ktorý často bije svoju ženu a niekedy aj syna. Keď jedného dňa prišiel domov a opitý sa snažil zbiť Pavla, ten, vtedy štrnásťročný, sa prvýkrát vzoprel otcovi a zahnal ho kladivom. Otec prekvapene ustúpil. Potom si ho však celé roky nevšímal.

Otec náhle zomrel. Odvtedy živil matku syn - pracoval vo fabrike. Postupne si Pavel zaobstarával rôzne knihy, zatváral sa do izby a do noci čítal. Nato sa uňho začali stretávať rôzni mladí ľudia a a často diskutovali o veciach, ktorým matka nerozumela. Postupom času začala chápať, o čo sa snaží jej syn s pomocou hnutia, naučila sa čítať, pripojila sa k synovi a pomáhala mu roznášať agitačné letáky, ak to bolo potrebné.

Vyvrcholením prvej časti bol protestný pochod robotníkov cez kolóniu. Podľa očakávaní vodcu pochodu zatkli. Matka sa presťahovala do mesta k synovým priateľom. Tam sa aktívne zapojila do hnutia - pomáhala tlačiť a roznášať letáky, starala sa o utečencov z väzenia.

Druhá časť knihy ukazuje životné osudy matky, čas čakania na súdny proces so synom a ostatnými členmi sociálne-demokratickej strany, organizátormi protestného pochodu v kolónii. Dej je prepojený s rôznymi stretnutiami s ľuďmi, ktorých sama Nilovna začala presviedčať o správnosti ich veci.

Autor zobrazuje biedny život robotníkov a roľníkov, ktorí slepo poslúchajú vysoko postavené osoby a boja sa čokoľvek povedať alebo to ešte podniknúť. Matka sa snaží pracovať čo najviac, aby nemusela myslieť na syna vo väzení. Nakoniec sa dočká vytúženého súdneho procesu, ktorý autor zobrazil ako absolútnu frašku. Rozsudok bol známy dávno pred začiatkom procesu. Všetci boli síce uznaní za vinných a poslaní na Sibír, ale z procesu vyšli v podstate ako víťazi. Vo svojej reči Pavol zhrnul celý program socialistov a obvinil vtedajší štát zo zodpovednosti za zotročených robotníkov. Nebola to už reč robotníka, ktorým pôvodne Pavel bol, ale obhajoba intelektuála - socialistu.

Román sa končí akosi neurčito. Matku zatknú, pritom ju začne policajt škrtiť a tým sa román končí. Záleží na čitateľovi, aký záver si vyberie.

ZÁVER:

Román je netradičný v tom, že autor zobrazuje robotnícke hnutie očami osoby, ktorá nie je pôvodne revolucionárkou. Postupne sa mení z ustrašenej bytosti na aktívnu členku pod vplyvom biedy a lásky k synovi, ako to tvrdí Gorkij.

Román zachytáva všetky charakteristické prvky revolučnej činnosti - prechod od boja za hospodárske požiadavky k boju politickému, organizovaniu robotníckych krúžkov, rozširovaniu letákov, stretnutiam s políciou, žaláru, revolučnej propagande na dedine, májovej demonštrácii, vystúpeniam revolucionárov pred súdom - kde v reči Pavla Vlasova je umeleckou formou vyjadrený celý program ruskej sociálnej demokracie - program ruských boľševikov. Tým sa stál román učebnicou revolúcie, príručnou knihou európskeho proletariátu. Niet preto divu, že 3. augusta 1907 podal petrohradský tlačový komitét trestné oznámenie na Gorkého so žiadosťou, aby proti nemu bolo zahájené trestné konanie "...pre rozširovanie diela, ktoré nabáda k ťažkým zločinom, vzbudzuje v pracujúcich nenávisť k majetným triedam obyvateľstva, podnecuje k vzbure a buričským činom, a tiež k rúhaniu."

Českú verziu tohto výpisku nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/ctenarsky-denik/maxim-gorkij/matka.html