Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Ide o posledný Kukučínov dramatický pokus a autor hru nepovažoval za definitívne dokončenú. Kukučín prepracoval námet v románe Lukáš Blahosej Krasoň, ktorý vyšiel až po jeho smrti roku 1929.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Názov diela: Dielo XV. Vyšlo v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry, Bratislava, rok vydania: 1964. Počet strán: 284

LITERÁRNY DRUH:

dráma

LITERÁRNY ŽÁNER:

hra v troch dejstvách

POSTAVY:

Samoslav Bohdan Krasoň - študoval v Halle; na ceste do Nemecka spoznal Vlastimilu
Janko Házik - jeho priateľ
Martin Soviak - furman a pytlikár
Fabián Beznožek - mešťan a majiteľ nitrianskeho obchodu; jeho žena Alžbeta, sú spolu už 20 rokov
deti Tereza Hostislava a Krištof
Vlastimila Hajská - býva u Beznožku; nemá rodičov; posobí v dievčenskom ústave
Valentín Prehradský - učenec
Vojtech Chvojan - zámočník
Kašpar Búth - vrchný radca polície
Jakub Bosý - jeho rodina
Jaromír Pelikán - nakladateľ
Blažena Borcová
Martin Dobroľub Otavský
Ondrej Zátoňka - mlynár a jeho žena Barbora

DEJ:

I. dejstvo - vo Svite, za Metternicha

Na národnej besede sa stretávajú Beznožkovci, Bosý a Krasoň. Krasoňovi sa páči Vlastimila a Bosému Tereza. Fabián prekrúca Bosému meno, nepáči sa mu taký nápadník. Ten ale hovorí, že sa chce stať maliarom a má talent. Dohodnú sa, že môže ku nim prísť, keď prinesie obraz do katedrály, či farského kostola, ale to je nespolniteľná podmienka. Úradníkom sa tiež stať nechce, tak ho Fabián odháňa.
Vlastimila ho zavolá do bočnej izby. Vlastimila a Krasoň sú vlastenci. Prichádzajú Házik so Soviakom a Bosý už nechce robiť herbár, dožaduje sa novej práce. Búthovi prišiel list od grófa o tom, že nejakí poľskí buriči vraj prišli z Haliče. Zrejme chcú ísť do Nemecka. Búth si spomenie na troch kamarátov. Krasoň by mohol byť grófom Valeriánom Kyselským, bradu a fúzy oholil... Dohaduje sa s ním a zistí, že papiere si nechal v Ungelte v truhlici. Búth hneď po ňu pošle a prikáže Bosému, aby ju dal majstrovi Chvojanovi otvoriť.

II. dejstvo - Beznožkovci, vinica

Čakajú hostí. Chcú slávnostne otvoriť „búdu“. Prehradský odhovára Vlastimilu od oupstenia ústavu, kým Borcovej zase povie, že Krasoň chystá vzburu proti poddanstvu. Žiada o pomoc, lebo Vlastimilu by pri ňom čakalo len zlé a Martin Dobroľub smúti za ňou už teraz.
Soviak zistí, že Bosý je s políciou a prezradí to Vlastimile. Opije jedného špeha, a tak vie aj to, že Krasoňova truhlica je u Bosého v úrade. Házik to hneď pred ním len tak medzi rečou spomenie. Polícia sa veľmi snaží.

III. dejstvo - škola (štepnica = ústav)

Vlastimila má meniny a žiačky, Borcová, Alžbeta, Tereza a Prehradský jej blahoželajú. Potom prichádza Beznožek, Krasoň a Házik, Zátoňka, Barbora, Pelikán… Hlavmou témou je odchod Vlastimily, ktorý znamená aj koniec Štepnice.

Prichádza Chvojan a hovorí, že vo Svite polícia objavila tajnú kníhtlačiareň doktora Obrušteka. Házik hovorí v súkromí Krasoňovi, že neschvaľuje jeho lásku, presviedča ho, nech ju nechá tu a ide domov.
Bosý hlási, že už sa stal úradníkom. Vlastimila a Krasoň sa na záver rozchádzajú.