Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

V tejto poviedke rozdelenej na 6 kapitol Kukučín poukazuje na úpadok zemianstva, ktoré už svoju úlohu odohralo a je podľa neho odsúdené na zánik. Nádej vidí v buržoázii, ktorá má šancu zachrániť situáciu v spoločnosti a stáť na jej čele.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Na podkonickom bále (najkrajšie poviedky) : Veľkou lyžicou. Neprebudený. Keď báčik z Chochoľova umrie. Na podkonickom bále. Dies irae / Kukučín, Martin. - B. v. - Martin : Matica slovenská, 2005. - Slovn. - 204 s., čb. fotogr. - (Zlatá niť). - ISBN 80-7090-783-5

LITERÁRNY ŽÁNER:

Satirická poviedka

POSTAVY:

Ondrej Tráva - predstavuje rodiacu sa maloburžoáziu, ide s dobou, vynaliezavý, čestný
Aduš Domanický z Domanic - predstavuje upadajúce zemianstvo, opak Ondreja, pasívny, lenivý
Juráň a Katrena - dobrí gazdovia, prichýlili Ondreja
Adam a Eva - sluhovia Aduša Domanického
Báčik z Chochoľova - Adušov bohatý báčik = strýko
Eduš Mayer - krčmár

DEJ:

Gazda Ondrej Tráva zanechá gazdovstvo synovi a začne kupčiť. Na jarmoku sa zoznámi s Adušom Domanickým. Aduš rád zabával spoločnosť svojimi výmyslami a chvastaním sa o svojom bohatstve a báčikovi z Chochoľova. Aduš sa snaží Ondrejovi predať jačmeň a ten Adušovi zaplatí desiatku ako zádavok=zálohu, a Aduš mu ju má vrátiť, keď si Ondrej príde po jačmeň.
Na druhý deň tráva uvidí Aduša so ženou, ako sa vezú na polorozpadnutom voze, biedne oblečení a s vychudnutými koňmi. Ondrej sa čuduje, prečo bohatý zeman chodí po svete ako bezdomovec. Z jeho rozprávania totiž usúdil, že je pri peniazoch.

Ondrej sa vyberie do Domaníc po jačmeň. Cestou prespí u gazdu Juráňa a jeho ženy Katreny, od ktorých sa dozvie, ž Aduš je podvodník. Síce zdedil kaštieľ, ale kvôli jeho lenivosti chátra. Podporuje ho jeho báčik, ale on všetky peniaze premrhá, berie od ľudí zádavky a predáva aj to, čo nemá. Ondrej dúfa, že tieto reči nie sú pravda, avšak keď dorazí ku schátralému kaštieľu, pochopí, že svojho jačmeňa sa nedočká.

Tráva v hneve vtrhne do Adušovej izby a požaduje buď jačmeň alebo vrátenie svojho zádavku. Aduš zostáva celkom pokojný a oznámi Ondrejovi, že nemá ani jedno, ani druhé, ale keď báčik z Chochoľova umrie, všetko mu vráti. Tráva sa vracia domov a cestou stretne Adušovho sluhu Adama, ktorý mu poradí, aby si na revanš pýtal jediné pekné miesto na Domanického pozemku - jasene. Ondrej radu poslúchne a Aduš je jeho požiadavkou zhrozený, lebo pod jaseňmi sú pochovaní jeho predkovia a neplánoval ich obrať o miesto posledného odpočinku. Aduš zažíva katarziu, dochádza mu, akým spôsobom žil a kam ho to doviedlo. Prisľúbi Ondrejovi, že mu o týždeň desiatku vráti, a tento sľub aj splní.

Ešte v ten rok báčik z Chochoľova umrie. Aduš Domanický jeho smrť oplakal - ľudia hovorili, že preto, lebo zostal bez peňazí, iní zas, že ho mrzelo, že musel báčika pochovať na pustatinu medzi zrúcaniny, ktoré len pripomínajú niekdajší blahobyt.

Nech to bolo akokoľvek, od Aduša Domanického už nikdy nikto nepočul jeho známe: "Keď báčik z Chochoľova umrie..."