Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Dom v stráni napísal Martin Kukučín po odchode zo Slovenska na chorvátsky ostrov Brač. Inšpirovali ho príbehy, ktoré ako lekár počúval a zažíval na vlastnej koži. Prostredníctvom ľúbostného príbehu mladého statkára Nika a sedliackej dcéry Katice si môžeme urobiť obraz o sociálnych rozporoch vtedajšej spoločnosti.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Kukučín, Martin. - 1. vyd. - Bratislava : Tatran, 1982. - 282 s., ilustr. - (Hviezdoslavova knižnica ; 274).

ŽÁNER:

spoločenský román

TÉMA:

láska Katice a Nika – ľudí z dvoch rozdielnych spoločenských vrstiev

KOMPOZÍCIA:

dvojzväzkový román rozdelený na 4 časti a 18 kapitol

DEJ:

Dej románu sa odohráva v chorvátskej Dalmácii. Na plese obyčajné dievča Katica učaruje svojou krásou zemanovi Nikovi. Obaja mladí sa do seba zamilujú, ale proti ich láske sa postavia obidve rodiny. Pre svoje deti si predstavovali iných partnerov a neveria zväzku sedliačky a pána.

Katica a Niko sa začnú schádzať, no po čase sa medzi nimi vyskytnú pochybnosti - Niko spochybňuje svoje city aj lásku zo strany Katice a porovnáva ju s Doricou, ktorú preňho vybrala jeho mama Šora Anzula. Od Katice Nika odhovára aj jeho priateľ, podnikateľ Zandome.

Do deja vstupuje smrť Katicinho otca, Mate Beraca. Zídu sa okolo neho všetci známi a rodina a dokonca aj tvrdohlavá Katica mu pri smrteľnej posteli pokorne sľúbi, že sa vydá za Paška, ktorého on považoval za najlepší výber. Smrť Mateho v zime symbolizuje pominuteľnosť všetkých zemských plánov, udalostí, starostí, radostí, ale aj zánik patriarchálneho zriadenia.

Kukučín vyzdvihuje postavu Mate Beraca a hodnoty ako sú úcta k práci a pôde. Vie však, že budúcnosť patrí podnikateľom, ktorých v románe reprezentuje postava Zandome. Jeho morálku ale odsudzuje.

UKÁŽKA Z DIELA:

"A ty nevieš, prečo som robil, čo som robil?" pýta sa on ticho, skoro pokorne.
Ona pohla prudko plecom a odvrátila sa. Akoby chcela povedať: 'Čo mi na tom záleží?' Konečne doložila, ale hlasom už pokojným: "Ja len to viem, že si ma prenasledoval..."
"Čo mi to vyhadzuješ na oči. Ja som prišiel o rozum. Nevedel som, čo robiť od zúfania. Divím sa, ako som sa nezmárnil. A čo ja viem, čo som nenarobil ešte? Ale pováž," doložil so zvláštnym dôrazom, "že to bolo všetko z lásky."
"Ďakujem za takú lásku!" zvolala s opovržením. "Ja takú lásku zavrhujem - držte ju pre seba, darujte komu chcete, takú lásku!" Žiaľ, horkosť naplnili jej srdce; sklamanie, trpkosť robia ju bezohľadnou, nespravodlivou.
"Moja láska bola úprimná!" zvolal Paško i on v ohni, urazený jej rečami.
"Láska u vás!" A rozosmiala sa s opovržením. "Dym, čo vietor zaveje. Plameň, čo blčí, páli a - vyhorí. To je tá láska!"
"To sa nevzťahuje na mňa!" zvolal on prudko. "Ak máš koho haniť - mňa nehaň!" Z očú srší i jemu hnev, tvár sa mu podliala krvou. Stali mu pred oči muky a útrapy, čo mu spôsobila. Hanbí sa až teraz, ako ho bola zavrhla. Zabudol razom na Zandomeho i jeho šikovnosť. Začal sa držať, ako by sa držal Paško Bobica. "Ja som ťa ľúbil verne, úprimne. Bol by život dal za teba. I vtedy, keď si už nestála o mňa. Ty si našu lásku zavrhla, poškvrnila, ty si ju zradila. A povedz, za čo? Povedz, ak sa nehanbíš, zoznaj - za čo?"
Chcela mu odpovedať; oko jej horí, ústa sa pohybujú, ale nevydávajú hláska... Stoja zoči-voči sťa dve zúrivé šelmy, hotové skočiť jedna na druhú.