Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Psychologický román, klasika ruskej literatúry. Vnútorný príbeh mladej manželskej lásky, cítený a rozprávaný z hľadiska ženy. Príbeh, ktorý zachytáva vývoj a premenu ženinho citu od lásky neuvedomelej, predmanželskej, cez lásku vedomú a vedome vyznávanú po svadbe, potom ďalej cez dostavujúcu sa stagnáciu, únavu z lásky, nudu, cez vznikajúce vzájomné sa odpútavanie oboch partnerov, cez túžbu po obdive mimo manželstva, až ku kríze a premenu lásky na priateľstvo a romantickej vášne v materstvo.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Rodinné šťastie. Kreutzerova sonáta / Tolstoj, Lev Nikolajevič. - 1. vyd. - Bratislava : Smena, 1967. - 177 s., ilustr. - (Máj ; 90).

OBSAH:

Je to milostný román, v ktorom sa dočítame o osude lásky dvoch ľudí - mladého dievčaťa a staršieho muža. Tolstoj líči ich vzťah, ktorý sa mení a je iný na začiatku ich lásky, a keď sa zdá, že taký zostane, nakoniec sa premení znova.

Ponurú zimu strávili Katja, Soňa a Marja.
Katja bola stará priateľka rodiny, pestúnka, ktorú Soňu a Marju vychovala. Soňa je mladšia sestra Marje. Marja mala 17 rokov, keď jej zomrela matka, ktorá sa chystala presťahovať na zimu do mesta, aby ju uviedla do spoločnosti. Strata matky znamenala pre všetky veľkú bolesť. V zime sa nudila, neotvorila knihu ani pianíno. Katja sa teda rozhodla, že pôjde s Marjou do mesta, len čo sa objaví poručík, ktorý mal prísť, aby dal finančné záležitosti do poriadku. Bol ním 36-ročný Sergej Michajlyč, blízky sused a priateľ nebožtíka otca. Veľa jeho vlastností – vzdelanosť, úprimnosť, duchaplnosť i skromnosť – Marji imponovali. Bol to on, kto ju nenútene prinútil k tomu, aby viedla taký život ako pred smrťou matky. Nadchla sa znova pre knihy, pre hru na pianíno, učila svoju sestru Soňu.

Ako Sergej Michajlyč sľúbil, opäť na jar prišiel a potom sa u nich objavoval často. Marja začínala pociťovať v jeho prítomnosti zvláštny cit, bola s ním veľmi rada, vedela, že ju má rád. Nakoniec si vyznali lásku a na jeseň sa vzali. Odsťahovali sa do domu jeho matky.

Dva mesiace ubehli na vidieku nepozorovane, a ako sa im zdalo vtedy, city, vzrušenie a šťastie tých dvoch mesiacov by stačili na celý život. V ich živote nebola tá prísna práca, plnenie povinností, sebaobetovanie a žitie pre druhého, bol tu naopak iba sebecký cit lásky jedného k druhému, túžba byť milovaný, neustála bezdôvodná radosť a zabudnutie na všetko na svete.

Po týchto dvoch mesiacoch prišla zima, fujavice a Marja sa začínala cítiť osamelá, hoci Sergej bol s ňou. Začala cítiť, že sa život opakuje, že ani v nej ani v ňom nie je nič nové, že sa naopak stále akoby vracali k tomu starému. Sergej Michajlyč sa začínal viac ako predtým zaoberať svojou prácou a bez nej sa v jeho duši utvoril zvláštny svet, do ktorého ju nechcel pustiť. Jeho neustála vyrovnanosť ju dráždila. Nemilovala ho menej ako predtým a nebola menej ako predtým blažená jeho láskou, ale jej láska sa zastavila a nerástla už. Popri láske sa začínal do jej srdca vkrádať iný, znepokojujúci cit. Po takom šťastí, ktoré prežila, keď sa do neho zamilovala, bolo pre ňu milovať málo. Túžila po vzruchu a nie po pokojne plynúcom živote. Túžila po búrkach, nebezpečenstvách a obetiach, ktoré by priniesla svojej láske. Všimol si jej stav skôr ako ona a ponúkol jej preto pobyt v meste. Milovala ho a videla, že je pre neho všetkým, priala si však, aby ich lásku videli všetci, aby im v láske prekážali a ona by ho milovala napriek všetkému. Vedela, že sa jedno nemôže uplatniť v ich tichom živote - mladosť a túžba po vzruchu.

Tolstoj tu tiež ukazuje túžbu ženy po rovnocennosti s mužom. Marja svojho muža miluje, je mu oddaná a verná, ale na oplátku chce od neho, aby ju zasvätil do svojej práce, mohla mu v jeho práci, ktorú vtedy vykonávali len muži, pomáhať, poradiť. Ale rovnako ako všetkým, ani Marji sa to nepodarilo...

"Miláčik, pochop to preboha!" hovoril ďalej. "Viem, že starosti človeku vždy pôsobia bolesť; žil som a spoznal to. Milujem ťa, a preto si nemôžem nepriať uchrániť ťa od starostí. V tom je zmysel môjho života, v láske k tebe, nebráň teda ani ty mne, aby som žil."

Sergej Michajlyč cítil, že by Marji prospela zmena, preto odchádzajú do Petrohradu. Začali navštevovať príbuzných, ktorí nakoniec uviedli Marju aj manžela, ktorý mal v týchto kruhoch bohaté známosti, do spoločnosti. Marja je plesmi nadšená, všade jej skladajú poklony, hovorí sa, aká je krásna a je stredom pozornosti. To je veľmi nepríjemné jej mužovi, ktorého začal život, ktorý tu viedli, nudiť a tiesniť. Marja začala na ples chodiť so sesternicami bez muža, ktorý sa stále na niečo vyhováral. Marja si verila, bola verná, ale napriek tomu ju dvorenie mnohých mužov z vysokej spoločnosti tešilo, lichotilo jej. Verila, že sa ich vzájomné vzťahy nikdy nenarušili a nenarušia.

Raz, tesne pred ich odchodom na vidiek, jej prišla sesternica dohovárať, nech sa ešte zdrží, že rozhodne nesmie chýbať na raute istej grófky, ktorá ju naliehavo pozýva. Tiež sa pridáva princ, ktorý bol v tom čase v Petrohrade a praje si sa s ňou zoznámiť, pretože sa dopočul, že je najkrajšou ženou v Petrohrade. Zdôraznila, že manžela prehovorí. Po hádke so svojim mužom sa Marja rozhodne, že pôjde. Po tomto raute sa ich život a vzájomný pomer od základov zmenil. Vyhýbali sa jeden druhému. Každý z nich mal svoj vlastný svet, tomu druhému cudzí. Ich vzťah bol skôr priateľský ako milostný.

Odišli do Nemecka do kúpeľov v Badene po narodení prvého syna. Aj tam boli stredobodom pozornosti. Zamiloval sa tam do nej dokonca jeden taliansky markíz. Po príchode očakávanej lady, ktorá jej mala svojou sviežosťou, mladosťou a krásou konkurovať, ju jej ctitelia opustili a vytvorili kruh zase okolo nej. Odišli do Ruska na vidiek. Dlho nevykurovaný a prázdny dom zase ožil. Cez zimu sa Marji a Sergejovi narodil druhý syn. Marja cíti, že bývalá láska sa stala drahou, nenávratnou spomienkou a nový cit lásky k deťom a k otcovi svojich detí položil základ k novému, už celkom inak šťastnému životu, ktorý ešte len začína naozaj žiť.

Českú verziu tohto výpisku nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/ctenarsky-denik/lev-nikolajevic-tolstoj/rodinne-stesti.html