Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Román Jana Eyrová patrí od okamihu svojho vzniku dodnes k svetovým bestsellerom. Príbeh rozpráva päť kapitol zo života Jany - jej detstvo v Gatesheade, kde je tyranizovaná svojou tetou; neľahké roky v lowoodskej škole; jej prvá skúsenosť guvernantky na panstve Thornfield, kde sa zoznamuje s mužom svojho srdca, záhadným Edwardom Rochesterom; pobyt v rodine jej bratranca Saint-Johna Riversa; a konečne happyend, kedy sa znova stretáva so svojim milovaným mužom.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Vydalo vydavateľstvo Petit Press v Bratislave v roku 2006. Počet strán 476. ISBN 80-85585-94-4.

POSTAVY:

Jana Eyrová - múdra, silná, rozumná, poctivá, dobrosrdečná, cieľavedomá, snaživá, skromná a trochu tvrdohlavá žena
pán Rochester - z bohatej spoločnosti; v mladosti utrácal; bol nešťastný kvôli manželskému zväzku s Bertou
pani Fairfaxová - gazdiná pána Rochestera; veľmi inteligentná, milá, zhovorčivá
Helena Burnsová - kamarátka z dievčenskej lowoodskej školy
pani Reedová - Janina teta; chladná a bezcitná; mala rada len svoje deti a peniaze
Diana a Mary Riversové - sestry kňaza Johna Riversa; zachránili Janu; majú záujem o štúdium
John Rivers - kňaz, ktorý miluje svoje sestry; je veľmi šikovný a múdry, ale dokáže byť veľmi striktný a neústupný

DEJ:

Potom, čo Jane zomreli obaja rodičia, musela žiť so svojou tetou, pani Reedovou, ktorá sľúbila svojmu umierajúcemu mužovi, že sa o ňu dobre postará. Ale pani Reedová ani jej deti John, Eliza a Georgina nemali Janu radi, a preto ju neustále ponižovali a dávali najavo, že u nich nie je vítaná. Chceli, aby si všetci mysleli, že je zlá, rozmaznaná a nevychovaná.

Raz keď prebehla medzi Johnom a Janou hádka kvôli knihe, pani Reedová zavrela Janu na noc do desivej miestnosti, kde stratila vedomie.

Pani Reedová už ďalej Janu nechcela živiť, a tak na odporúčanie lekárnika Lloyda bola Jana vo svojich desiatich rokoch poslaná do školy v Lowoode. Bola to veľmi tvrdá škola pre siroty, kde platili veľmi prísne pravidlá. Dievčatá tu boli fyzicky trestané, často trpeli hladom a bola im zima. Učiteľky boli tiež zlé, teda až na riaditeľku, slečnu Templovú.

Jana si našla veľmi dobrú kamarátku Helenu, ktorá jej pomáhala zvládať krušné chvíle v Lowoode. Helena však pri epidémii, ako množstvo ďalších dievčat, zomrela na tuberkulózu.

Z Jany sa v Lowoode stala učiteľka, ale nechcela tu zostať, preto si podala inzerát. Na ten jej odpovedala pani Fairfaxová s ponukou práce vychovávateľky v šľachtickom sídle Thornfield. Jana teda opustila Lowood, kde strávila osem rokov, z toho dva roky ako učiteľka. V 18 rokoch sa odsťahovala na panstvo Thornfield a získala prácu vychovávateľky malej Adelky. V tejto chvíli ešte netušila, aké veci pred ňou služobníctvo tají.

Adelka bola schovankou majiteľa panstva pána Rochestera, ktorého Jana tajne milovala. Pán Rochester predstieral náklonnosť k slečne Blanche, tá ho však chcela len kvôli peniazom. Jana bola nešťastná, ale neskôr jej Rochester vyznal svoju lásku a plánovali sobáš. V deň svadby však k oltáru pribehol muž, pán Mason, ktorý tvrdil, že Rochester je už pätnásť rokov ženatý s jeho sestrou Bertou. Rochester nič nepopieral...

Jana bola nešťastná a cítila sa podvedene. Aby to Rochester vysvetlil, vzal všetkých do domu, aby sa presvedčili, akým šialeným "monštrom" jeho žena je - tá tam bola celý čas zatvorená so svojou ošetrovateľkou Grace Pooleovou, aby ju nikto nevidel. Mala fialové pery, vráskavú tvár a oči podliate krvou. Rochester rozpráva, ako ho jeho otec oženil bez toho, aby ju poznal a bez toho, aby vedel, že je jeho žena šialená. Pán Rochester prehováral Janu, aby s ním zostala aj napriek tomu, že nemôžu byť zosobášení. Tá však na to nepristúpila a bez peňazí opustila panstvo.

Keďže nemala kam ísť, niekoľko dní sa túlala ulicami, až takmer umrela hladom a zimou. Našťastie však našla úkryt u kňaza Johna Riversa, ktorý mal dve sestry - Dianu a Mary. Boli to vzdelaní dobrosrdeční ľudia, u ktorých sa rýchlo zabývala, ale Jana bola opatrná, nič o sebe nepovedala. John sa náhodou dozvedel, aké je jej priezvisko a zistilo sa, že sú príbuzní.

Jana začala pracovať ako učiteľka tunajších detí z chudobných rodín. Táto práca ju veľmi napĺňala. Tiež zistila, že jej strýko zomrel a že po ňom zdedila veľké bohatstvo, o ktoré sa rovným dielom s jej novou a jedinou rodinou rozdelila.

John sa chystal ísť do Indie ako misionár, ale k komu potreboval spoločníčku. Podľa jeho názoru bola Jana najvhodnejšou osobou a požiadal ju o ruku. Jana sa nechcela vydávať bez lásky, a preto ho odmietla. Po tejto nepríjemnej situácii mala veľkú túžbu znova vidieť pána Rochestera.

Keď sa vrátila do Thornfieldu, našla tu iba trosky. V miestnej krčme sa dozvedela, že akonáhle odišla, vypukol tu veľký požiar, pri ktorom sa Berta skokom z cimburia zabila a pán Rochester oslepol a prišiel o ruku. Jana odišla za ním, vzala si ho a neskôr spolu mali syna...

JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY:

Spisovný jazyk, hyperboly, dlhé opisy prostredia a niekedy aj postáv, prirovnania, metafory, francúzske vety

VLASTNÝ NÁZOR:

Než som čítala samotnú knihu, videla som filmové spracovanie tohto diela, takže som mala určité očakávania. Kniha ma vôbec nesklamala, naopak sa mi páčila viac ako film. Na druhú stranu som vedela, ako príbeh skončí, a tak mi niektoré pasáže prišli veľmi zdĺhavé a únavné, ale rada sa ku knihe niekedy vrátim.

Českú verziu tohto výpisku nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/ctenarsky-denik/charlotte-bronteova/jana-eyrova-15.html