Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• ponurá, mierne hororová poézia

Havran, ktorý sa naučil jediné slovo "nevermore" - v slovenčine "nikdy viac", unikol svojmu majiteľovi a je donútený vďaka krutej búrke hľadať útočisko. Je polnoc. Jediné okno, v ktorom sa stále svieti, je okno študentovo. Ten napoly premýšľa nad svojou knihou, napoly sníva o mŕtvej milenke.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Havran / Poe, Edgar Allan. - 2. upravené a rozšírené vyd. - Bratislava : Petrus, 2004. - 203 s., ilustr. - (Terra ; 11). - ISBN 80-88939-67-4.

PROSTREDIE:

Prostredie domu v 19. storočí

NÁMET:

Smrť, strach a tajomno v kompozícii s krásnom

DEJOVÁ LÍNIA:

Muž (rozprávač) má horúčku a spomína na svoju zosnulú milovanú Lenor v bolestivých myšlienkach. Číta okultistické zväzky - zrejme aby si ju mohol zo záhrobia priviesť späť.

O polnoci ho však vystraší nečakaný šramot, ktorého pôvodcom je záhadný havran. Ten vletí do milencovej izby a začne muža uvádzať do veľmi nepríjemnej situácie, v ktorej ho rozčuľuje a zároveň desí, pretože na všetko odpovedá slovami: "Nikdy viac."

To sa vystupňuje až do desivej hrôzy, keď sa milenec pokúša havrana vystrnadiť, hoci je to celkom márne, lebo ten zostáva stále na jednom mieste.
Tým sa aj končí báseň.

HLAVNÉ POSTAVY:

muž - milenec, ktorý trpí stratou svojej milovanej Lenor; smutný, mierne šialený, upiera sa k okultizmu, podráždený
Havran - škodoradostný votrelec do domu; prefíkaný, tajomný a dotieravý

HLAVNÁ MYŠLIENKA:

Autor chcel asi povedať, že ak sa spojíme s temnými silami, nie vždy sa to vyplatí a pravdepodobne za to budeme pykať.

MOTÍVY:

Tajomno, okultizmus, strata, bolesť, šialenstvo

JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY:

Veršovaná skladba, personifikácia, alegória

VLASTNÝ NÁZOR:

Báseň sa mi veľmi páčila, a to vďaka mierne hororovému nádychu. Zároveň bolo všetko napísané veľmi pekne, čítavo a nápadito. Čitateľ sa mohol vcítiť ako do role milenca, tak aj havrana, lebo mu autor dával na to príležitosť.

Českú verziu tohto výpisku nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/ctenarsky-denik/edgar-allan-poe/havran-5.html