Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Alfonz Bednár bol prakticky prvým slovenským spisovateľom, ktorý nezobrazoval Slovenské národné povstanie čiernobielo, teda Nemci sú zlí a naši - partizáni a Rusi - sú dobrí. Kolíska pôvodne vyšla ako jedna zo štyroch noviel pod spoločným názvom Hodiny a minúty.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Hodiny a minúty : Susedia, Kolíska, Hodiny a minúty, Rozostavaný dom, Zrub s kameňa, Cudzí. 1980, Slov. spis., slovenčina, 512 s.

ŽÁNER:

novela

TÉMA:

okupácia Slovenska nemeckými vojakmi a jej dopad na obyvateľov dediny Lieskov, kritika súdnych procesov v 50. rokoch

KOMPOZÍCIA:

retrospektíva

STRUČNÝ DEJ:

Píše sa rok 1952 a Zita Černeková počúva v rádiu vysielanie procesu s nepriateľmi socialistického zriadenia. Jedným z triednych nepriateľov má byť aj Jozef Majerský, obvinený zo zrady, sabotáže a kulactva.

Zitin manžel Mišo Černek, bývalý veliteľ partizánov, svedčil v procese proti Majerskému a jeho výpovede tiež čítajú v rádiu. Zita si uvedomuje, že jeho svedectvo je nepravdivé a spomína na udalosti z roku 1945.

Začiatkom roka obsadili dedinu Nemci. Zita bola sama s dieťaťom, keďže manžel bol u partizánov. Príbuzných partizánov a tých, čo im pomáhali, Nemci pozabíjali a ich domy podpálili. Zita nefigurovala na gardistickom zozname, a tak bola aj s dieťaťom v bezpečí. Jednej noci bdela nad chorým dieťaťom a objavil sa Jozef Majerský, žiadajuc o ukrytie. Zita ho najprv prosila, aby odišiel, ale nakoniec napriek strachu o seba i dieťa Majerskému úkryt poskytla a ukryla ho v izbe pod perinou.

Majerský sa pridal k partizánom len preto, aby mal po vojne nejaké zásluhy. Veliteľom skupiny bol práve Zitin manžel Mišo. Keď Majerský ochorel silným zápalom očí, rozhodol sa, že opustí partizánov. Po ukrytí začal uvažovať o Zite a o tom, ako sa voči nej previnil i do akého nebezpečenstva ju teraz dostal. Zita spomínala na udalosti pred vojnou, kde ju Majerský ako správca na veľkostatku zviedol a nechal tehotnú. Zita následne potratila a po smrti manžela Ragulu sa vydala za starého mládenca Miša Černeka.

Zitine spomienky prerušili Nemci, ktorí vtrhli do chalupy, lebo zvuk kolísky pripomenul veliteľovi SS zvuk jeho rodného mlyna. Nemci boli k Zite hrubí, nútili ju neustále kolísať kolísku a ponižovali ju. Zita ušla do izby s volaním o pomoc Majerského. Ten však medzitým pod návalom výčitiek svedomia ušiel a začal po Nemcoch strieľať.

Potom doniesli do domu dvoch mŕtvych a troch ranených i Majerského.

Zita po rokoch vytýka pri rádiu manželovi nepravdivú výpoveď. Socialistický súd ho teraz odsúdil na 12 rokov väzenia a stratu majetku. Mišo sa bráni, že k výpovedi bol prinútený strachom o Zitu a syna. Na súde potom povedal pravdu, ale už nebola braná do úvahy. Zita už nevie, či môže mužovi veriť, má podozrenie, že vypovedal krivo zo žiarlivosti.

Bednár sa zaoberá dopadom okupácie a súdnych procesov na bežných ľudí a dáva najavo presvedčenie, že človek sa má za každých okolnosti zachovať čestne a podľa svojho najlepšieho svedomia.