Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• ukážka

Rozhodnosť a čin

"Pochopila som," povedala pani Důrová, "že sa hádate o akési nezmysly a že kričíte, akoby išlo o peniaze. Môj manžel je tlčhuba. Vravievam mu dosť často, aby v letných mesiacoch hovoril tichšie a vybranejšie, lebo príkazom našej živnosti je vítať zákazníka, nech by to bol i špinavec, čo kradne mydlo a v kabíne si môj uterák štvrtí na onuce."
Nato pani vstúpila do lodičky a odviažuc ju, preplavila sa na druhý breh Orše k abbému.
"Môj muž," povedala, "je nedostižný osol, poďte pane, preveziem vás a vy mu to poviete zblízka."

+++

Prívetivý plavčík

Zatiaľ sa nedeľa blížila k deviatej a na plaváreň vošlo niekoľko dám, čo za každého počasia boli pamätlivé starostlivosti, ktorú vyžaduje dobrá správa tela. Antonín ich pozdravil čo najokázalejšie.
"Vojdite," vravel, "vojdite bez zdráhania. Nedajte sa odradiť chladom, čo pociťujete. Abbé a major dnes kúpeľ označili za vlahý."
"Dobrý deň," pozdravil Hugo, "dotýkajúc sa svojho klobúka."
"Dobrý deň," odvetili s nyvým úsmevom, lebo major mal povesť prostopašníka.
"Odoberte sa na vyhradené miesta," vravel plavčík, "tu je suknica, čo potrebujete, žinka a mydlo. Keby sa vám niečoho nedostávalo, volajte trikrát, aby som vošiel včas."
"Môj muž je bláznivý," povedala pani Důrová, "pozná však svoje práva a vie, ako ich ostríhať."
"Keby svoje práva ustrihol, keby ich oddelil rezom, keby ich spálil či utopil, skrátka, keby sa ich zbavil, vtedy by bol majstrom, no takto je len Antonínom."
"Pravdaže je Antonínom," odvetila pani, "keď ja som Kateřina."
"Sláva," zajasal abbé, "vidím, že ste si osvojili čosi logiky, ktorá ma odzbrojuje."

Výstraha

Zatiaľ sa prišlé dámy prezliekli a stonajúc vošli do vody, čo na ich zadné časti doľahla ako prút.
"V tomto spoločenstve," vravel Antonín, usadajúc skusmo na kanonikovu knihu, "sa nám bude zhovárať lepšie. Som si istý, že abbé zabudne na svoje Metamorfózy, hľadiac na ženštiny, čo za celé päťročie nepresiahli tridsiateho roku. Vaše zotrvanie v stave, major, nech je prítomné čo najdokonalejšie."
"Odídem," odpovedal major, "lebo je pravidlom, že sa niektorá z týchto dobrých plavkýň pokúsi utopiť práve pred nami. Buďte rázni v prípadoch nutnosti a opatrní, pokiaľ ide o nezletilé."
Kanonik namietol, že si nie je treba kohokoľvek všímať, no Hugo zložil svoje krabice a na rybolov viac nepomýšľal.
"Major," posmutnel Antonín, "nechoval som sa k vám nikdy príkro, no obávam sa, že teraz budem nútený vás zdržať násilím. Je treba, aby tieto kúpele, táto prekliata plť, boli zaľudnené aspoň navonok. Ste mi vhod svojou tvárou statného päťdesiatnika, pokiaľ tu sedíte. Môžem prehliadnuť váš prút a honbu za rybami vo svojom rajóne, no neznášam vás na druhom brehu. Snáď by ste nechceli, aby tieto ženské vyliezli z vody a moja plaváreň zostala prázdna až do večera! Vari by ste nechceli privodiť skazu môjmu podnikaniu!"
"Zdá sa mi," povedal major, činiac odmietavý posunok, "že nás stotožňujete s volavkami, s ktorými sa stretávame v živnostiach pohostinských. Zdá sa mi tiež, že ste si príliš istý našou znášanlivosťou!"
"Znášanlivosť," odvetil majster, "je vlastnosť všetkých vojvodcov."

Kúzelník Arnoštek

Za týchto hovorov šiel chýrnymi vrbinami kúzelník Arnoštek, ktorý práve zavítal do Krokových Varov. Badajúc, že je špinavý a uťahaný ďalekou cestou, a uzrúc kúpadlo vcelku útulné, po krátkom váhaní zišiel na cestičku, prešiel uzučkú dosku a razom sa ocitol na plavárni.
"Vidím, že sa vyjasňuje a že napoludnie bude sparno," riekol Antonín, "vyzliekajte sa, páni. Ale vy, čo ste prišli, vyčkajte, kým sa neschladíte, lebo ste uhriaty."
"Tak to ste, pane, ťali do živého," odvetil Arnoštek. "Viete, že som sa za celý týždeň neohrial, leda u svojej sviečky? Som kúzelník Arnoštek, a vzhľadom na drsné podnebie, lebo pochádzam z juhozemska, každého večera sa plameňom dotýkam rôznych miest povrchu svojho tela."
"Ach," povedala pani Důrová, "to ste vy, o ktorom hovorí od včerajška celé mesto? Tak to ste vy! Vy, pane, ako sa dozvedám, ste polykačom ohňa a tým, čo pobýval v Paríži a prichádza z Nizozemska."
"Tam všade som bol," odvetil kúzelník trochu neisto, "ak sa tu však o niekom povráva, nebudem to asi ja! Dorazil som o deviatej vozom a naše stanovište je na námestí. Odtiaľ, pobudnúc len pár chvíľ v úradovni pána strážmajstra, išiel som priamo do týchto riečnych kúpeľov. Ak je tu však podvodník, čo sa vydáva za kúzelníka, budem nútený odísť bez usporiadania predstavenia i bez okúpania."
"Neznepokojujte sa," povedala pani. "Kto vraví niečo také? Ste tu a zostaňte na mieste. Tí mužskí sú takí nedotkliví," doložila, odnášajúc kefu a štetôčku dámam, ktoré ich žiadali na svoju pleť. "Len som kúzelníkovi povedala, že je kúzelník, a už vyvázda, akoby ním nebol."
"Kúzelník ako kúzelník," vraveli dámy, narábajúc kefou. "Je to vždy fúzač, čo pred obecenstvom žuje črepiny a z rukáva ťahá devätoro parochní."
"To neviem," odvetila Kateřina Důrová, "ale na rozdiel od tunajšieho ľudu je pán Arnoštek kučeravý a zdá sa, že nemá záľubu v zbraniach ani v učenostiach."