Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

"Vravelas'' mati: božská ruka
že kreslí v noci naše sny;
sen oknom je' nímž zrak náš kuká
- zrak duše to - v kraj budúcny.

Mamička' ja tiež mal sen: či mi
ho rozlúštiš? O' urob hneď!
Mne krýdla vzrástly' vzduch som nimi'
ba nekonečný slietal svet -"

'Synáčku' duše mojej svite'
lúč môjho slnca' zajasaj;
nadlho Boh ti zmeril žitie'
to sníčka tvojho blahý taj.' -

A rástlo decko' z teplých prší
mu mladosť šľahla plameňom'
a spev je nebeský liek srdci'
keď krv sa búri' kypí v ňom.

Varito mocne junoš vzchytí'
veň vtočil citov prúdenie:
i na perutiach piesne city
koľ vtáčou brnkly plamenné.

Po nebo vzletel čaroslový
spev' sniesol hviezdu oslavy'
i z pableskov jej básnikovi
korunu splietol koľ hlavy.

Však jedom je med piesní všetok;
čím poet kojí vari ta
chuť: mysle jeho každý kvietok
dňom' ujatým mu zo žitia.

Sa peklom stal plam citov' tomu
však on sám prepadol priam v plen;
už na zemi ho žitia stromu
snietočka zadržuje len.

Tam na smrtnom' hla' lóži leží
tvor' utýraný docela;
í občul' cez múk nával svieži
jak matka s vzlykom zúpela:

'Smrť' neber mi ho z ramien' hrude
za korisť tak včas neberže;
mám neba sľub: vraj' dlho bude
žiť... A či sen náš tiež len lže?...'

"Sny' matka' nelžú; usúdeno
hoc v rakev sa mi uložiť:
básnika syna tvojho meno
nadlho' večne bude žiť."