Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• komédia
• lakomý Harpagon sa celý život bojí iba o svoju truhličku plnú peňazí, radosti nedopraje sebe ani svojim deťom Elize a Kleantovi; dokonca si vo svojom veku zmyslí, že by sa mohol oženiť s mladou Marianou, ktorá vraj nehľadá finančné istoty, dokonca by pri nej a na nej ešte i ušetril; Harpagon však vôbec netuší, že slečna Mariana je rovnako objekt Kleantovho záujmu...

OSOBY

HARPAGON - Kleantov a Elizin otec, zaľúbený do Mariany
KLEANT - Harpagonov syn, Marianin milý
ELIZA - Harpagonova dcéra, Valérova milá
VALÉR - Anzelmov syn a Elizin milý
MARIANA - Kleantova milá a Harpagonova vyvolená
ANZELM - Valérov a Marianin otec
FROZÍNA - dohadzovačka
MAJSTER ŠIMON - sprostredkovateľ
JAKUB - Harpagonov kuchár a kočiš
ŠIDLO - Kleantov sluha
PANI KLAUDIA - Harpagonova slúžka
OVSÍK a TRIESKA - Harpagonovi lokaji
POLICAJNÝ KOMISÁR a jeho pisár

Dej sa odohráva v Paríž.

PRVÉ DEJSTVO

PRVÝ VÝSTUP

VALÉR, ELIZA

VALÉR: Nuž akože, milá Eliza, najprv ste mi dali slovo a zaverili sa, že ma rada, a teraz vešiate hlavu. Ja prekypujem radosťou a zatiaľ vy, ako, žiaľ, vidím, vzdycháte. Povedzte, banujete azda, že ste ma urobili šťastným? Ľutujete svoj sľub, ku ktorému vás nebodaj prinútila moja ohnivá láska?
ELIZA: Nie, Valér, nemám čo ľutovať, nech čokoľvek pre vás urobím. Cítim, ako ma k tomu núti nekonečne sladká moc, ba nemám ani silu želať si, aby to bolo inak. Ale ak mám povedať pravdu, trápi ma starosť, ako sa to všetko skončí. A veľmi sa bojím, že vás ľúbim byľku viac, ako by som mala.
VALÉR: Ale, milá Eliza, čoho sa obávate za to, že ste mi naklonená?
ELIZA: Ojoj, storakých vecí odrazu; otcovho hnevu, výčitiek rodiny, ľudských rečí, no najmä vrtkavosti vášho srdca, Valér, a toho trestuhodného chladu, ktorým sa vy muži najčastejšie odplácate za horúce prejavy čistej lásky.
VALÉR: Ach, nesúďte ma podľa iných, ak mi nechcete krivdiť. Upodozrievajte si ma, Eliza, z čohokoľvek, iba z toho nie, že by som zabudol, čím som vám zaviazaný. Na to vás priveľmi ľúbim. A kým žiť budem, ľúbiť vás neprestanem.
ELIZA: Ach, Valér, každý hovorí to isté. Rečami sú si všetci mužskí podobní. Len skutky ukážu, aký kto je.
VALÉR: Keď len skutky prezrádzajú, akí sme, pozhovejte aspoň, kým budete môcť posúdiť moje srdce podľa nich. Nehľadajte na mne chyby len preto, že vám tak káže ničím nepodložený strach a nemiestna opatrnosť. Nemučte ma, prosím vás, týmto bolestným a urážlivým upodozrievaním. Doprajte mi čas a ja vás tisícimi dôkazmi presvedčím o počestnosti svojich úmyslov.
ELIZA: Ach, ako ľahko uveríme ľuďom, ktorých milujeme! Nuž, Valér, myslím, že by ma vaše srdce nevedelo oklamať. Verím, že ma ľúbite ozajstnou láskou a že mi budete verný. Nechcem o tom ani najmenej pochybovať a trápi ma už len obava, čo na to zlé jazyky.
VALÉR: A čože vás tak znepokojuje?
ELIZA: Nemusela by som sa báť ničoho, keby vás videl každý mojimi očami. Veď vo vás nachádzam ospravedlnenie toho, čo pre vás robím? Moje srdce má na svoju obranu všetky vaše zásluhy a navyše vďačnosť voči vám, ku ktorej ma zaväzuje priam samo nebo. Znova a znova vidím v duchu to strašné nebezpečenstvo, pri ktorom sme sa spoznali, tú nevšednú šľachetnosť, s ktorou ste riskovali svoj život, aby ste zachránili môj z dravých vĺn, tú nežnú starostlivosť, ktorou ste ma obklopili, keď ste ma vytiahli z vody, a tie vytrvalé prejavy vašej vrúcnej lásky, ktorú nenaštrbil ani čas ani prekážky; pre ňu ste zanechali rodičov i otčinu, zastavili tu svoje kroky, zatajili kvôli mne svoje postavenie a vstúpili do služby môjho otca, len aby ste ma mohli vídať. To všetko má na mňa zázračný účinok a v mojich očiach nadostač ospravedlňuje záväzok, ku ktorému som privolila, ale neviem veru, či to stačí svetu. Nie som si istá, či sa iní vžijú do mojich citov.
VALÉR: Zo všetkého, čo ste spomenuli, zaslúži si vašu pozornosť len moja láska a pokiaľ ide o vaše obavy, vlastný otec sa vám až priveľmi stará o to, aby vás v očiach všetkých ľudí ospravedlnil; jeho krajné skupánstvo, jeho drsné zaobchádzanie s vlastnými deťmi by ospravedlnili oveľa horšie veci. Prepáčte, milá Eliza, ak pred vami takto hovorím. Veď sama viete, že z tejto stránky nemožno o ňom povedať dobrého slova. Ale ak sa mi pošťastí, ako pevne dúfam, znova si nájsť rodičov, ľahko si ho nakloníme. Netrpezlivo čakám na správy o nich a ak to dlho potrvá, sám pôjdem za nimi.
ELIZA: Ach, Valér, prosím vás, nechoďte preč, usilujte sa radšej získať priazeň môjho otca.
VALÉR: Veď vidíte, ako si počínam a k akej prefíkanej úslužnosti som sa musel uchýliť, aby som sa vplichtil k nemu do služby, za akou maskou sympatie a citovej zhody sa schovávam, aby som sa mu zapáčil, a na akého človeka sa deň čo deň hrám, aby som si získal jeho náklonnosť. Robím v tom úžasné pokroky a prichádzam na to, že najlepším receptom, ako si získať ľudí, je vystatovať sa pred nimi ich vlastnými záľubami, prikyvovať ich zásadám, okiadzať ich slabosti a tlieskať im na všetko, čo robia. Pritom sa človek vonkoncom nemusí báť, že vo svojej úslužnosti prestrelí. Môžeme ich smelo klamať do očí, lebo aj najprešibanejší sadnú lichoteniu zakaždým na lep. A niet takej nemiestnej a smiešnej veci, ktorú by nepreglgli, ak im ju osladíme chválou. Pri zamestnaní, ako je moje, úprimnosť, pravda, štipku trpí, ale keď ľudí potrebujeme, treba sa im voľky-nevoľky prispôsobiť. Za to, že ich nemožno získať inakšie, nenesú vinu tí, čo lichotia, ale tí, čo chcú, aby sa im lichotilo.
ELIZA: Ale prečo sa neusilujete získať aj pomoc môjho brata? Čo ak slúžke zíde na um prezradiť naše tajomstvo?
VALÉR: Nemožno si nakloniť jedného i druhého. Otec a syn sú sťa oheň a voda, takže je ťažké získať dôveru oboch. Je však na vás, aby ste na brata vplývali a využili v náš prospech lásku, ktorá vás spája. Práve prichádza. Musím sa vzdialiť. Využite príležitosť a pozhovárajte sa s ním. Ale zasväťte ho do našej veci len potiaľ, pokiaľ to uznáte za vhodné.
ELIZA: Neviem, či budem mať dosť síl, aby som sa mu so všetkým zdôverila.