Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

PRVÉ DEJSTVO

DRUHÝ VÝSTUP

KLEANT, ELIZA

KLEANT: Som veľmi rád, sestrička, že som ťa zastihol osamote. Tak veľmi som túžil po tom, aby som sa mohol s tebou porozprávať. Vieš, chcem sa ti zveriť s istým tajomstvom.
ELIZA: Rada ťa vypočujem, braček. Čo mi chceš povedať?
KLEANT: Veľa vecí v jednom slove, sestrička. Ľúbim.
ELIZA: Ty ľúbiš?
KLEANT: Áno, ľúbim. Ale skôr ako by som pokračoval: viem, že som odkázaný na otca a že ako syn musím sa podrobiť jeho vôli, viem, že sa nemáme viazať sľubmi bez súhlasu tých, čo nás priviedli na svet, že nebesá ich urobili pánmi našich túžob a že je našou povinnosťou oddávať sa im len podlá vôle rodičov. Viem, že rodičia nezaslepení pochabými vášňami mýlia sa omnoho menej ako my a vidia oveľa lepšie, čo potrebujeme. Preto máme viac veriť svetlu ich múdrosti ako zaslepenosti svojej vášne. Veď mladistvý zápal nás najčastejšie stŕha do nebezpečných priepastí. Hovorím ti to, Eliza, preto, aby si sa nemusela s tým ustávať ty, lebo moja láska beztak nechce nič počuť a ja ťa pekne prosím, aby si mi nerobila kázeň.
ELIZA: A už si sa tej, ktorú miluješ, zaviazal sľubom, braček?
KLEANT: Nie, ale som rozhodnutý, že to urobím, a znova ťa zaprisahám, nezhľadávaj dôvody, aby si ma odradila.
ELIZA: Vari som taká, braček?
KLEANT: To nie, Eliza, ale ty nie si zaľúbená. Nepoznáš tú sladkú moc, ktorou nežná láska opantáva naše srdcia, a ja sa bojím tvojej múdrosti.
ELIZA: Ach, braček, o mojej múdrosti radšej nehovor. Niet na svete človeka, ktorého by aspoň raz v živote nenechala v kaši. Až ti ja otvorím srdce, možno budem v tvojich očiach oveľa menej múdrou ako ty sám.
KLEANT: Ó, daj boh, aby tvoja duša tak ako moja...
ELIZA: Dokončime najprv, čo ty máš na srdci. Nuž koho to ľúbiš, prezradí.
KLEANT: Dievča, ktoré len odnedávna býva v tejto štvrti a ktoré je ako stvorené na to, aby v každom, kto ju zočí, prebudilo lásku. Príroda, milá sestra, nestvorila bytosť ľúbeznejšiu. Mňa očarila v tej chvíli, keď som ju po prvý raz zočil. Volá sa Mariana a žije so svojou starou dobrou mamou, ktorá skoro stále chorľavie. Nevieš si predstaviť, ako nežne ju tá zlatá stvora má rada. Opatruje ju, poľutuje a utešuje s takou nehou, že to chytá za srdce. Pri všetkom, čo robí, počína si s nevýslovným pôvabom. Zo všetkých jej činov] vyžaruje tisícoraké čaro, taká sladká príťažlivosť, taká podmaňujúca dobrota, také rozkošné -správanie, taká ... Ach, Eliza, aká škoda, že si ju ešte nevidela!
ELIZA: Vidím dosť z toho, braček, čo si mi o nej narozprával, a stačí mi vedieť, že ju máš rád, aby som pochopila, aká je.
KLEANT: Tajne som zistil, že neoplývajú bohatstvom, a že Z toho, čo majú; pri všetkej skromnosti len-len že vychádzajú. Predstav ši, sestrička, aká by to bola radosť uľahčiť údel milovanej bytosti a nevtieravo vypomôcť slušnej rodine v jej skromných potrebách. Uváž, aká je to protiveň, keď pre Otcovo lakomstvo nemôžem túto radosť okúsiť a keď sa nemôžem pred ňou, krásavicou mojou, preukázať ani najmenším dôkazom svojej lásky.
ELIZA: Hej, braček, viem si predstaviť, ako ťa to asi trápi.
KLEANT: Och, Eliza, väčšmi, ako myslíš. Veď videl svet niečo krutejšie ako bezcitné žgrlošstvo, ktorým nás ten človek kvári, alebo neslýchanú skúposť, ktorou nás umára? Ech, načo nám bude všetok majetok, ak sa k nemu dostaneme, až keď ho už nebudeme môcť užívať, lebo najkrajšie roky budú už preč! Načo mi bude potom, keď sa teraz musím na všetky strany zadlžovať, len aby som po psote, po biede vyžil. Spolu s tebou som utisnutý na pomoc obchodníkov, ktorým sa musíme dennodenne prosiť, ak sa chceme aspoň ako- tak obliekať. Preto som sa chcel s tebou dohovoriť, aby si mi pomohla vyzvedieť, čo by otec povedal na moju lásku. Ak mu to bude proti vôli, som rozhodnutý odísť s milovaným dievčaťom do sveta. Však sa dajako pretlčieme. Už som aj kázal zháňať peniaze, kde sa len dá. A ak si ty, Eliza, na tom tak ako ja a ak otec bude proti našim túžbam, opusťme ho obaja. Aspoň strasieme zo seba neznesiteľné okovy jeho skupánstva, ktoré už toľké časy vláčime.
ELIZA: Máš pravdu. Každým dňom nás núti čoraz väčšmi banovať za našou nebohou mamičkou a aj...
KLEANT: Počujem jeho hlas. Poďme stadeto, aby sme mohli dokončiť náš rozhovor. Potom spoločnými silami zaútočíme na jeho kamenné srdce.